Vlčia nevesta

10. Kapitola - Nová

Príťažlivosť medzi nimi bola natoľko silná, že sa jeden od druhého nemohli odtrhnúť. Aj ten najmenší nádych, ktorý si museli obaja dopriať, bol pre nich nekonečný. Rukami sa objímali, ťahali toho druhého bližšie k sebe.

Nikdy predtým nezažili takú spaľujúcu vášeň, ktorá by ich donútila pobozkať človeka, ktorého sotva poznali. Chceli na to ísť pomaly. Ale nemohli. Nech to už bolo čokoľvek, bolo to väčšie ako oni dvaja.

Keby sa z druhej strany dverí neozvalo zaklopanie, pravdepodobne by nikdy neprestali.

Ashley zalapala po dychu a rýchlo zháňala svoje veci. Sam ju poočku sledoval, a keď vybehla na balkón, s úsmevom a pokrútením hlavy konečne otvoril.

Z otvorených balkónových dverí privanul ľadový vietor. Sama a Bradleyho stojaceho na chodbe na moment zamrazilo.

„Och, prepáč, netušil som, že ťa tu nájdem. Charlotte ma poslala, aby som Ashley skontroloval. Ale ty si dostal asi rovnaký nápad,“ mierne nazrel ponad Samovo plece, snažiac sa zistiť, či tam je ešte niekto iný.

„Je v poriadku, šla sa okúpať,“ pomaly pritakal, ešte stále sa trasúc od vášne, čo ním lomcovala.

„Si v pohode? Asi by si mal zatvoriť,“ Bradley si nevšímal jeho tmavoružové pery, prekrvené tak, až si žiadali trochu chladu.

„Dobre,“ uvedomoval si, že by nemal nechať Ashley v tom mraze dlhšie, pretože nemala rovnaké schopnosti ako oni. Stále si na to nezvykol.

Zamával Bradleyimu, zatvoril dvere a rýchlo bežal na balkón, kde Ashley ukrytú za sklom schmatol do náručia a hodil sa s ňou na posteľ. Zapišťala ako dievčatko, snažiac sa udržať si pri dopade do mäkkých perín osušku na sebe, aby tak Samovi nič neodhalila, ale on mal iné plány.

Zatvoril balkón a zatiahol veľké závesy, čím v miestnosti urobil prítmie. Atmosféra sa rázom zmenila, naplnila sa hustou, nepreniknuteľnou túžbou. Blížil sa k nej v mučivo pomalom tempe, svoje telo nežne oprel o jej. Hýbali sa v jednom súzvuku, ich pocity sa roztancovali do rytmu piesne, ktorú mohli počuť len oni.

Kym ju bozkával, jeho ruky blúdili po jej koži, prstami láskal každý kúsok, ktorý bol dostupný. A začal si dobýjať aj jeho zvyšok, zatiaľ stále zavinutý v mäkkej osuške. Ashley ho chcela zastaviť, ale údy sa jej roztriasli, celá jej bytosť sa mu snažila poddať.

Neostal v nej jediný kúsok, ktorý by ju mohol zastaviť.

Ale nejaký predsa...

„Počkaj,“ našla v sebe silu, aby ho mohla jemne odtisnúť a prisunúť sa k čelu postele.

Sam zmätene prestal. Sledoval, ako si prisunula kolená k hrudi a schovala si nohy pod prikrývku.

„Prepáč, Sam. Ale to nepôjde,“ stuhol ako socha, nie však kvôli jej slovám, ale pre osamelé, naliehavé zavýjanie, čo začul prichádzať z lesov.

Okamžite vyšiel na balkón a načúval.

„To je Victoria, potrebuje pomoc,“ od dverí jej už na pomoc bežali traja vlci. Nenechal nič na náhodu, zľahka vtisol Ashley bozk na čelo a rozbehol sa preč.

„A aj preto ma ešte nemôžeš mať, Sam,“ povedala, ale on ju už nemohol počuť. Ešte vždy v uteráku cez okno hľadela, ako jeho tmavosivý kožuch mizne medzi stromami. Znovu ju zasiahla náhla skutočnosť, že momentálne býva v dome plnom monštier, krvilačných a nezastaviteľných zabijakov. Ich ľudská schránka skrývala veľké tajomstvo, ktoré ona jednoducho nemohla niesť.

Nebola na to dosť silná. Hoci puto, ktoré ju k Samovi pojilo, sa zdalo silnejšie, než akýkoľvek problém. Než akákoľvek maličkosť. Než čokoľvek, čo by jej mohlo brániť v láske k nemu.