Sniper

Prológ

Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Zazvonila som ma zvonček a čakala kedy sa otvoria dvere. Kúsok mňa dúfal, že nikto nie je doma a ja sa pokojne môžem otočiť na odchod. Tak ako to bolo pred 4 rokmi čo som zbabelo zdrhla. Bohužiaľ moje prosby neboli vypočuté pretože sa kľučka pohla.

,,Zabudol si si kľúče Jim-." Osoba predomnou vyvalila oči a naprázdno otvorila a znovu zavrela ústa. Nesmelo som sa na ňu usmiala.

,,Ahoj." Povedala som potichu a čakala čo sa stane.

,,Haven." Zašepkala a ja som si kusla do pery.

,,Môžem ísť dnu?" S malou nádejou som sa spýtala. Posunula sa kúsok od dverí a ja som si teraz všimla jej vypuklé bruško.

,,Gratulujem." Povedala som keď som okolo nej prechádzala. Najprv nepochopila ale potom sa usmiala.

Otočila som sa na ňu ale v momente čo som sa otočila na ňu som pocítila na líci pálivú bolesť. Zaslúžila by som si viacej než len facku. Hlavu som nechala otočenú na pravú stranu.

,,Zaslúžila si si ju." Povedala mi a ja som sa na ňu pozrela iba som prikývla.

,,Kedy si sa vrátila?" Spýtala sa a ja som si sadla na gauč bez povolenia.

,,Včera, chcela som aby si bola prvá, ktorá vie že som tu." Odpovedala som jej zatiaľ čo si ťažko sadla oproti mne.

,,Prečo teraz." Po chvíli ticha sa opýtala.

,,Neviem, asi prišiel ten správny čas postaviť sa minulosti." Odpovedala som jej a pozrela sa von oknom kde sa mrákalo.

,,Viem, že ma máš chuť zabiť na mieste." Mala som si pripraviť nejaký príhovor toto je ako streľba do tmy.

,,To ani nevieš ako veľmi ale taktiež ťa mam chuť objať a nepustiť." Trošku som sa usmiala a postavila som sa.

,,Pojdem, nechcela som rušiť ani tak len ti oznámiť, že som späť." Aurora ma vyprevadila ku dverám. Keď som stala pri výťahu som sa na ňu otočila.

,.Odpustíš mi?" Spýtala som sa jej s malou nádejou v hlase. Chvíľu sa na mňa dívala a mlčala. Nastúpila som do výťahu ale skôr ako som zavrela dvere som počula.

,,Odpustím ale potrebujem čas." S tým som zavrela dvere a výťah sa pustil dole.