Sniper

⏳

,,Tak tu si. Hľadala som ťa." Pozrela som sa pred seba a zbadala som Auroru ako sa drží za chrbát. Jemne som sa na ňu usmiala i keď som nemala žiadnu chuť potom čo som sa všetko dozvedela.

,,Môžem?" Ukázala vedľa mňa na húpačke a ja som prikývla. Denník som mala položený na nohách, snažila som sa všetko spracovať čo sa v ňom nachádzalo.

,,Mrzí ma to." Povedala som do ticha. Nebolo mi jasne či ma počúva alebo nie. Otočila som na ňu hlavu a všimla si, že sa celý čas na mňa pozerá.

,,Myslela som si, že budete v bezpečí no ten hajzel o všetkom vedel. Bol o krok dopredu vždy. Vedel kde sa nachádzam. Mal to všetko prichystané s tým únosom. Mohol vám ublížiť." Zavrela som oči, nechcela som si to ani predstaviť čo by všetko mohol spraviť.

,,Vieš Haven, nikto nie je v bezpečí keď žiješ s mafiánom, nikdy. Kai bol jeden z nich, len mňa mrzí to, že si zbabelo utiekla. Nezaujímala si sa o nikoho, ako to všetko prežívame. Či sme vôbec na žije. Boli sme ti ukradnutý." Povedala mi a ja som sklonila hlavu a kusla si do pery. Bola to pravda, myslela som si, že som dostatočne silná ale nebola som.

,,Vieš, keď som si prečítala tu správu myslela som si, že žartuješ. Že po pár dňoch sa objavíš a povieš ja neviem, že spravila som chybu. Ale ty si neprišla. Jimin a ostatný pri mne boli keď som to najviac potrebovala, ty nie. Človek od ktorého som to najmenej očakávala mi ublížil. Pri sťahovaní som narazila na niektoré veci, ktoré boli tvoje. Chcela som ich nechať ale Jimin, že načo. Vyhodila som ich. Nikto už neveril, že sa vrátiš....Pomaly ale isto sme na teba zabúdali. Jediný, ktorý tomu neveril bol Yoongi ale aj ten už strácal nádej." Z oči sa mi spustili slzy. Mala som tu byť pre ňu, pre všetkých.

,,Ja z časti rozumiem, že si sa cítila vinna za to čo si spravila. No mala si niečo povedať hocičo....Potom, keď si sa objavila u mňa v byte neverila som, že si to ty. Bolelo to ma ťa vidieť len tak prísť po 4 rokoch a...." Pozrela som sa na ňu. Dívala sa stále na mňa ale nie tak ako som čakala. Chladný pohľad z jej oči doslova sršal. Stratila som ju. Stratila som človeka, na ktorom mi najviac záležalo.

,,Spýtať sa o odpustenie, potom som ťa znovu nevidela. Nesnažíš sa aby ti človek odpustil. Ideš svoj život ďalej. Je ti jedno ako som sa cítila." Postavila sa z húpačky a odchádzala do vnútra. Pri dverách sa na mňa ešte otocila.

,,Nechcem po tebe aby si teraz robila všetko ale netvár sa tak, že sa nič nestalo. Ja ti odpustím no potrebujem čas. Hobi je na teba furt naštvatý. Namjoon, ten keď to zistil zúril. Stratila si dôveru všetkých. Jungkookovi to je jedno, aj Taemu. Jinovi si chýbala. Dievčatá čo s nimi žijú nepoznáš. Nebola si tu keď sme sa zoznamovali.....No pokiaľ chceš od niekoho odpustenie. Odprosiť si ho musíš u Yoongiho. Neviem čo sa medzi vami dávnejšie stalo ale už je koniec. Porozpravajte sa ako dospelý ľudia. Netvárte sa, že sa nevidíte." Potom sa otočila a odišla. Čo som spravila ja? Rozplakala som sa ako malé dieťa. Myslela som si, že odchod pomôže, pri tom som všetko iba skomplikovala. Stačilo sa vtedy ospravedlniť.

Niekedy stačí poprosiť o pomoc. Ako byt ticho a trpieť.