Sniper

⌛️

Haven

Hádzala som veci do kufra. Krivkala som po byte a snažila sa čo najskôr odtiaľto vypadnúť preč. Sama som nevedela kam pojdem ale bolo mi to jedno. Aj keby žijem na ulici. Tam by mi bolo lepšie ako tu.

,,Tak ty si neblafovala s tým odchodom." Rýchlo som sa otočila a zbadala Yoongiho medzi dverami. Chytila som sa za srdce a oprela o stenu.

,,Ako dlho si tu?" Spýtala som sa ho a zhlboka sa nadýchla.

,,Neviem, ale tie veci ti nič nespravili tak ich nemusíš tak hádzať do kufra." Prižmúrila som oči a založila si ruky na hrudi.

,,Prišiel si mi aj ty niečo vypičovať alebo si zo mňa uťahovať?" Spýtala som sa. Pokrútil hlavou.

,,Naozaj si to nechceš rozmyslieť? Nerobíš unáhlene závery?" Odrazil sa od dverí a spravil dva kroky ku mne. Zložila som si ruku zo srdca a pozrela som sa na kufor, ktorý som zazipsovala.

,,Načo tu mám ostať keď aj tak mi nikto neverí? Každý z nich ma rodinu alebo niekoho, na kom im záleží. Ja tu nemám nikoho." Povedala som mu úprimne.

,,Ja som nikto?" Spýtal sa a prišiel znovu ku mne. Zamračila som sa.

,,Vieš Haven, jediný kto to nevzdal s hľadaním som bol ja. Každého som presviedčal, že si musela mať na to nejaký dôvod len som nevedel aký. Je pravda, že som ťa nemal rad zo začiatku no ku koncu to tak nebolo. Vryla si sa mi pod kožu ako nejaka vec, ktorej sa chce človek zbaviť ale nezbaví sa." Prišiel úplne ku mne a pozeral sa mi do oči. Zmätene som sa naňho pozerala.

,,Mal by si byť na mňa naštvaty ako ostatný. No ty si kľudný." Pokrútila som hlavou. Chytil ma za ruku a pohľadkal mi ju, druhou prešiel po líci.

,,Viem, že teraz si zmätená čo sa tu deje. A sám ti to neviem vysvetliť ale vieš, že medzi nami niečo bolo predtým. A pokiaľ sa aj potom zbalíš a odídeš. Vybehnem za tebou a idem ťa hľadať. Odmietam ťa znovu nechať ísť keď ťa mám na dosah ruky." Jemne sa na mňa usmial.

,,Nerieš to čo si oni myslia. Bolí to no ich to prejde. Ľúbim ťa, ľúbim ťa tak veľmi, že ťa nemôžem nechať ísť. Či sa ti to páči alebo nie." Vytreštila som oči a otvorila som ústa.

,,Ja..." nevedela som čo na to povedať.

,,Nie, nemusíš nič hovoriť je mi to jasne ale ja si počkám. Pretože iba my vieme čo sa dialo medzi nami." Zavrela som ústa, usmiala sa a prikývla.

Nemali sme najlepší začiatok ale možno koniec bude ten najlepší aký môže byť. Každý robí chyby, už je len na ňom či sa ich pokúsi napraviť.