Sniper

⏳

,,Prepáč, za bolesť ktorú ti teraz spôsobím no musím." Povedala mi predtým ako sa pustila do dezinfikovania mojich rán. Odvrátila som pohľad a zatla zuby.

,,Ssss." Zamračila som sa a musela som si kusnut do pery aby som nevykrikla od bolesti. Nič som na to nepovedala iba som cítila ako zjemnila.

,,Dobrá správa šiť sa to nemusí. Len na tej nohe, nie som si tak celkom istá." Oh nie, nechcem aby ma šila. Obviazala mi ruky a ja som si na malý moment vydýchla. Bolo mi jasne, že teraz príde rad na moju nohu. Roztrihla mi rifle okolo rany a začala po nej prechádzať. Skôr ako stihol niečo povedať chalani vtrhli dnu.

,,Ako je na tom?" Spýtal sa Jin a prišiel k Alex, ktorú pohľadkal po chrbate.

,,Ruky sú v pohode len budem potrebovať vašu pomoc teraz." Preletela pohľadom každého v izbe.

,,Potrebojem aby ste ju držali zatiaľ čo sa pokúsim vytiahnuť guľku z jej nohy." Vytreštila som oči a hneď som začala krútiť hlavou. Nie, nikto sa mi nebude špárať v nohe. ODMIETAM.

Jin mi chytil jednu nohu a Jungkook druhu. Hobi ma držal okolo trupu aby som sa nemohla hádzať. Čo ma ale prekvapilo keď ma Yoongi chytil za ruku a pohľadkal.

,,Kľudne krič ak ti to pomôže." Povedala mi a potom pre mňa začalo peklo. Najprv som sa snažila nekričať ale nešlo to.

,,Aaaaaaa." Silno som chytila Yoongiho za ruku a zaklonila hlavu. Z oči sa mi spustili slzy. Odmietala som sa pozrieť na ostatných i keď mi hovorili upokojujúce slova. Kašlať na ne. Teraz vám nepomôžu keď sa vám niekto vŕta v otvorenej rane.

,,Mám ju!" Alex vykríkla zatiaľ čo ja som sa snažila upokojiť svoj dych.

,,Ide ti to skvele." Pošepkal mi Yoongi akoby som práve rodila.

,,Teraz vycítiť a zašiť." Pokrutila som hlavou. Nevládala som.

,,Prosím nie...." Povedala som plačlivým hlasom. Mala som toho za dnešok viac než dosť. Oprela som si hlavu o Yoongiho rameno a zavrela som oči. Pomaly ma tma pohlcovala do seba.

,,Haven?!" Posledné čo som počula predtým ako som stratila vedomie.