Sniper

⏳

12.6.2027
Lietadlo smeruje do Ameriky. Letím za svojim bratrancom, ktorému som povedala celý svoj príbeh čo sa udialo. Najprv nebol nadšený, že zbabelo utekám ale nevedela som čo robiť.

,,Rada ťa vidím Marco." Povedala som, keď sme sa stretli na letisku. Možno ste čakali, že bude objatie vôbec.

,,Ja teba nie. Nebudem ti pripomínať aká si zbabela. Budeš bývať v byte na prízemí, máš zaobstaranú brigádu a teta o tebe už vie ale nechce sa s tebou stretnúť." Povedal čo sa dalo čakať. V našej rodine som bola ja tá čierna ovca.

,,Do môjho biznisu sa nebudeš starať lebo napíšem Namjoonovi kde si nech ťa príde zobrať dúfam, že ti to je dosť jasne." Povedal a ja som prikývla.
———
30.9.2029
,,Dobrý čo to bude?" Spýtala som sa a zdvihla som hlavu. Vytreštila som oči pretože predomnou stal Namjoon.

,,Myslela si si, že utečie?" Najprv mi napadlo, že Marco mu dal vedieť ale to som zamietla.

,,Neprišiel som ťa zobrať naspäť ani ťa nijako presviedčať. Iba toľko, že Aurora žije a Yoongi je z teba na sračky." Jeho objednávku som položila na pult. Na to čo mi povedal som nič nepovedala.

,,Čo tým chceš povedať?" Spýtala som sa ho.

,,Kedy sa chceš vrátiť? Myslím, že bolo už toho utekania a skrývania dosť. Nikomu nepoviem, že si tu ale vráť sa Aurore dosť chýbaš." Povedal a tým odišiel. Asi ďalších 5 minút som hypnotizovala dvere ktorými odišiel.

,,On o tom vedel celý ten čas a nič nepovedal?!" Yoongi zavrčal a postavil sa. Pretočila som očami a povzdychla si.

,,Ak by ste to zistili znovu by som utiekla a možno sa nikdy nevrátila. Potrebovala som sa nejako dať dokopy." Povedala som mu úprimne. Chvíľu sme sa na seba pozerali, obaja sme boli vo svojich myšlienkach a analyzovali situáciu.

,,Zostavas alebo znovu utečie?" Spýtal sa na ma po chvíli ticha.

,,Zostávam, a ak si si prečítal tu SMS tak to vieš." Nepríjemne som mi odpovedala. Vybral sa ku dverám, kde sa ale na mňa ešte otočil.

,,Chalanom poviem, že si späť či sa ti to lubi alebo nie. A najlepšie by bolo keby si sa im vyhýbal oblúkom." S tým zabuchla dvere a ja som si zložil hlavu do rúk. Mohlo to dopadnúť aj horšie čo si povieme.