Sniper

⏳

2.10.2019
Sadla som si do lavice a tvárila sa, že tam nie som. Prvý deň na strednej škole. Priala by som si aby som tu poznala aspoň jedného človeka a život by bol hneď lepší.

,,Ahoj môžem si sadnúť?" Otočila som hlavu za hlasom a všimla si dievča so žiarivým úsmevom. Prikývla som sa a usmiala sa tiež.

,,Aurora Sky Blum." Predstavila sa mi

,,Haven Rain." Presne tak začali naše spoločne roky života.
________________________________

Sadla som si na gauč a sledovala večerné správy. Po asi 5 minút ma to prestalo baviť tak som prešla celý program čo bol v telke ale nebolo tam nič zaujímavé. Cinkla mi správa na mobile.

'mile, že si dala vedieť, že si späť :)'

Pretočila som očami pretože mi bolo hneď jasne od koho správa je. Skôr ako som stihla niečo odpísala mi niekto začal klopať na dvere.

Otvorila som dvere a osoba sa hneď predrala cezo mňa dnu. Zabuchla som dvere a otočila som sa na osobu.

,,Doma ťa neučili pozdraviť a spýtať sa?" Prekrížila som si ruky na hrudi.

,,Doma ťa neučila aby si sa nesprávala ako zbabelec?" Vysmial sa mi do oči. Bod pre teba ty had.

,,Keďže si sa mi votrel dnu. Chceš vodu, vodu alebo vodu?" Nemala som nič doma takže jedine čo som mu ponúkla bola voda.

,,Hej vodu a jedno skurvene vysvetlenie." Ukázala som na gauč zatiaľ čo som mu išla pre vodu.

,,Ako vidím Aurora už dala vedieť." Pozrela som sa naňho a on mi vrátil odosť tvrdší pohľad.

,,Tak za prvé, ona nikomu nedala vedieť. Teda neviem o tom a za druhé, dal som sem senzor pohybu." Povedal a ja som sa pozrela na dvere až teraz som si to všimla. Položila som mu pohár na stôl a sadla si do kresla aby som naňho lepšie videla.

,,Nemohla som ostať. Napísala som to do tej SMS. Pokiaľ si ju čítal vieš o tom."

,,Bolo ti jedno, že Aurora skoro zomrela?" Zavrčal na mňa a ja som zatla zuby. Ak ma chcel buzerovať mohol počkať do zajtra.

,,Keď som videla, že si ju prečítala bolo mi jasne že žije ty idiot." Odpovedala som mu.

,,Ale poviem ti, kde som bola."