Sniper

⏳

Čistil som si svoju zbraň a pozeral či je všetko v poriadku.

,,Videl som ako si sa uškrnul keď Namjoon prevzal velenie. Myslíš si, že na to nemám ale musím ťa sklamať mám." Nemusel som sa ani otočiť aby som vedel kto to je. Bolo mi to jasne.

,,Asi si zle videl." Jednoducho som mu povedal a poskladal si zbraň. Soobin sa uchechtol a prišiel ku mne bližšie.

,,Jedno ti poviem. Na Haven môžeš rovno zabudnúť." Pootočíl som hlavu a všimol si, že sa mi smeje do tvare. Ja som sa zatiaľ naňho pozeral bez emócie.

,,Poviem ti prečo bola so mnou cele 4 roky." Chytil som ho pod krk a pritiahol k sebe.

,,Možno mi neveríš a myslíš, že klamem ale ak prežije môžeš sa jej spýtať. Viem o tebe všetko. Ako mala zlomené srdce potom čo spravila, ako ťa milovala ale ty ju nie. Chcela na teba zabudnúť a ja som jej v tom pomohol." Zatol som sánku.

,,Všetko v pohode?" Spýtal sa Jungkook a ja som ho od seba odsotil. Soobin sa narovnal a iba prikyvol. Ked odchádzal Jungkook ho chytil za ruku.

,,Jedno ti poviem Soobin nezohrávaj sa s nami. Nepoznáš nás úplne, ale pokiaľ ideš proti jednému z nás, máš potom s celou skupinou problém." Potom ho pustil a on odišiel.

,,Čo hovoril." Spýtal sa ma ale ja som pokrútil hlavou. Zbraň som si dal do puzdra a vybral sa k odchodu.

,,Jin s chalanmi ju našli za pol hodinu odchádzame." Prikyvol som a odišiel z miestnosti. Išiel som sa prezliecť aby som bol pripravený na všetko.

*

,,Keby sa niečo posralo dajte hneď vedieť áno?" Všetci sme prikyvli a vydali sa na svoje miesta. Bolo niečo po 5 hodine čo znamenalo, že veľa ľudí už v budove nie je.

Po asi 15 minútach vôli všetci na svojich miestach a celá akcia mohla začať.