Sniper

⏳

,,Si v pohode?" Pozrela som sa na osobu, ktorá sa ku mne priblížila. Predomnou stal Soobin, ktorý si ma prezeral.

,,Ja len, že som na teba volal a ty nič." Pozrela som sa znovu pred seba. Sadol si vedľa mňa.

,,Čítala si to?" Kyvol hlavou k denníku, ktorý som mala furt na kolenách.

,,Áno." Jednoducho som odpovedala. Zamračene som sa naňho pozrela.

,,Čítal si to?" Spýtala som sa. Chvíľu sa na mňa pozeral a potom presmeroval svoj pohľad pred seba.

,,Soobin!" Postavila som sa aj s denníkom.

,,Čítal som to a..." zasekol sa a ja som zatla ruky.

,,A?" Spýtala som sa ho naštvatý hlasom.

,,Videl som to." Otvorila som na prázdno ústa a znovu zavrela. Denník som pustila na zem. Pokrutila som hlavou a utrela si slzy, ktoré mi tiekli po lícach.

,,Všetci sme to videli. Haven...ja..." postavil sa oproti mne ale ja som cúval. Otočila som sa a vbehla do domu. Za sebou som počula ako bežal za mnou.

,,Povedal si, že si to nečítal iba niektoré a teraz sa dozviem, že ste to aj videli?!" Vykríkla som na Namjoona. Všetci sa na mňa pozreli. Soobin sa vedľa mňa postavil a ospravedlňujúco sa pozrel na všetkých.

,,Nemala si sa to dozvedieť." Povedal a ja som nemohla uveriť vlastným ušiam čo povedal.

,,Čo som? Ty si taký hajzel!" Pokrútila som hlavou.

,,Vzdávam to, odchádzam. Robte si čo chcete kurva." Vykročila som ku dverám.

,,Zase utekáš ako malé dievča, ktoré nedostalo to čo chcelo?" Spýtal sa posmešne Hobi a ja som zastavila no neotočila som sa.

,,Vieš čo si zbabela! Chceli sme ťa ochrániť pred bolesťou z tých videí! Ale nie panička znovu uteká ako pred 4 rokmi!" Povedal ešte a uchechtol sa. Otočila som sa a všimla si, že sa na mňa pozerajú.

,,Ty si taký kokot Hoseok, že to nie je pekne." Pokrutila som hlavou.

,,No čo tam máš ešte? Nejakú ďalšiu pravdu? Alebo nebodaj znovu nám klameš a ideš sa spolčiť proti nám?" Vytreštila som oči. Pozrela som sa na každého a všimla si, že mi naozaj neveria. Kusla som si do pery.

,,Viete čo, nemám na to silu. Myslite si, že viete všetko ale piču viete. Videli ste a čítali iba to čo on zaznamenal. Nie to čo mne povedal." Prehltla som vzlyk, ktorý sa mi dral z úst. Cez slzy v očiach som pomaly nevidela.

,,Priznávam zradila som vás len preto, aby som vás ochránila. Keď sme sa s Kaiom stretli bola som spútana a zbitá na stoličke. V ruke držal spúšť na odpálenie bomby, ktora bola v obývačke pod gaučom. Boli ste v tom dome všetci. Povedal, že pokiaľ mu nebudem davat info odpáli to. Nemohla som ho nechať aby vás zabil. Preto som sa k nemu pridala. To čo sa dialo, potom som už nevedela." Bez nejakej emócie som prehovorila. Jin sa pozrel pod gauč. Zdvihol sa a prikývol. Obliekla som si bundu a obula tenisky.

,,Aurora sama si hovorila, že mi neveríte a ja to beriem. Ale nerobte si unáhlene závery predtým ako sa dozviete pravdu. Chcela som vám to povedať keď budem na tom lepšie ale načo? Hoseok v jednom ti musím dať zapravdu." Už nemal zamračený výraz ani prekrížené ruky. Dival sa na mňa neutrálne so zdvihnutým obočím.

,,Nikdy som sa nemala vracať. Zbohom." Otočila som sa na päte a odišla som. Nikto ma nezastavil však načo? Pochybujem, že mi verili. Objala som sa rukami a vybrala sa ku sebe aby som sa mohla zbaliť a vypadnúť. Zabudnúť na všetko a všetkých.

Človek to chce nejako pekne ukončiť a ono nie a nie. Uvidíme ako sa koniec odohrá.