Prechádzala som sa po meste a pozerala som sa okolo seba. V ušiach som mala sluchatka a počúvala pesničky. Bol víkend a ja som mala voľno tak prečo by som ho nemohla využiť v to aby som sa išla prejsť? Som tu už 2 roky a zatiaľ sa mi tu páči.
,,Prepáč, si v pohode?" Niekto do mňa strčil až mi vypadli sluchatka z uši. Musela som zažmurkať aby som sa vrátila spať do reality.
,,Ehm....rozumieš mi?" Spýtal sa a ja som sa zmohla iba na prikyvnutie. Usmial sa a ja som zdvihla jedno obočie. Kde sú slova keď ich teraz potrebujem?
,,Okej, tak ešte raz prepáč." Povedal a rozbehol sa preč. Pokrutila som hlavou a vrátila sa spať k počúvanie pesničiek.
*
Pozrela som cez okno a videla som, že prší ľudí tu bolo malo a za 15 minút budeme zatvárať tak sa konečne dostanem domov. Hah, domov ako domov.
Po uzatvorení kaviarne som sa otočila a povzdychla som si. Mikinu som si zapla a dala na hlavu kapucu pretože som si zabudla dáždnik.
Zrazu sa vedľa mňa niekto postavil s dáždnikom. Otočila som hlavu a všimla si, že to je ten istý chalan, ktorý so mňa nabúral pred pár dňami.
,,Prešli by ste pár centimetrov a boli by ste do nitky mokrá." Usmial sa na mňa a mne sa tiež malinko zdvihli kútiky.
,,Ďakujem." Vybrali sme sa spoločnou cestou.
,,Inak ja som Soobin a ty? Dúfam, že ti môžem týkať."
,,Haven a kľudne."
Prvé stretnutie Soobina a Haven.
YOU ARE READING
Sniper
Action6# Po 4 rokoch sa vrátila naspäť. Nie všetci sú z jej príchody nadšený. Osoba, ktoru všetci povazovali za mrtvu sa vrátila tiež ale omnoho silnejšie než bola predtým. Plánom zabiť každého kto sa mu postaví do cesty. A predsa aj keby sa postavila, Ha...
