Hry o život - Rue (DOKONČENÉ)

Hodnotenie

Hneď ako vystúpim z výťahu vrhnú sa na mňa Cecilia s Arthurom.
„Tak čo? Ako sa cítiš?" spýtal sa Arthur.
„Celkom dobre. Myslím, že nebudem mať nižšie hodnotenie ako päť" usmejem sa.
„Pre pána jána. To sa cítiš len na päť bodov? Moc sponzorov si nezískaš s takým nízkym hodnotením" zhíkne Cecilia.
„Ale..."
„Nechaj ju Cecilia. Nech náhodov ešte nie si prekvapená" žmurkne na mňa Thresh. Cítim, že sa červenám.
„Poďme sa radšej naobedovať" navrhne Artur. Všetci sa presunieme do jedálne a do rúk si vezmeme prázdne taniere. Naložím si dusenú jahňacinu na slivkách a ryžu. Za posledných pár dní som pribrala hádam aj päť kíl. Varia tu tak dobre, že stále len jem. A ešte k tomu také veľké porcie. Da arény mi to len prospeje, ale aj tak by som nemala toľko jesť.
„Čo budete robiť počas voľna?" spýta sa nás Cecilia.
„Spať. Čo iné sa tu dá robiť?" zamračí sa Thresh.
„Nechcete sa ísť pozrieť na strechu?"
„Ja by som išla" konečne prehovorím aj ja. Všetci dojeme a chceme ísť na strechu, ale Thresh sa zavre do izby a Cecilia sa tak najedla, že ledva chodí. Tak sa tam poberieme len ja a Arthur. Na strechu vylezieme strešním oknom. Prvé čo si všimnem je záhradka plná voňavých kvetov. Hneď sa tam vyberiem. Je tam toľko rôznych kvetov, že sa nedajú ani spočítať. Zastanem pred ružami. Sú rôznych farieb. Červenej, zelenej, bielej, ružovej, žltej a dokonca modrej.
„Páčia sa ti?" čuchne si Arthur k bielej ruži.
„Áno."
„Nie sú skutočné."
„Ako to?" nadvihnem obočie.
„Videla si už niekedy modrú ružu?"
„Áno, teraz" usmejem sa.
„To mi je jasné. A poznáš ružu, ktorá by mala tak prenikavú vôňu? Tu hore skoro nikto nechodí. Nestarajú sa o ne a predsa sú stále pekné, rozkvitnuté" zahľadí sa na mňa.
„To som nevedela."
„Nemala si od kiaľ. Pozri" odstrihne jednu z ruží. So stonky vyteká modrá tekutina. Z peknej ruže vznikne ovednutá a škaredá.
„Čo do nich dali?" zaujímam sa.
„To nikto nevie" hodí ružu do koša.
„Poď sa radšej pozrieť na výhľad" ukáže na opačnú stranu strechy. Nádhera! Svietiace okná vo vysokých budovách, ferebný ľudia pobehujúci po uliciach, smiešne autá a kľukaté cesty.
„Je to krásne" usmejem sa.
„Vedel som, že sa ti to bude páčiť" žmurkne na mňa.
„Mali by sme ísť pomaly naspäť, nech stihneme vyhodnotenie."

Všetci štyria sedíme na mäkkom gauči a čakáme kedy sa to začne. Na obrazovke sa objaví Caesar s modrými vlasmi a hovorí veci, ktoré ma vôbec nezaujímajú.
„Dámi a páni, takto dopadlo hodnotenie" vycerí svoje biele zuby. Na obrazovke sa ukáže chlapec s prvého obvodu.
„Marvel získal deviatku." Aspoň už viem ako sa volá. Potom ide Glimmer, ktorá tiež získala deviatku. Cato desiatku a takto to ide ďalej. Líščia tvár päťku, čo ma dosť prekvapí. To nie je moc veľa. Thresh získal desiatku. Všetci mu zagratulujú, teda až na mňa. Som nervózna z môjho hodnotenia.
„Rue získala..." Už to povedz!
„Sedmičku. Gratulujem." Ja som získala sedmičku? To je lepšie ako som si myslela.
„Vidíš Cecilia? Ja som ti hovoril, že budeš prekvapená" usmeje sa na mňa Thresh.
„Výborne Rue. Sedmička je veľmi dobrá" pochváli ma Arthur.
„Ďakujem" poďakujem im.
„A Katniss získala jedenástku!" nadšene povie Caesar z televízie.
„Jedenástku?" postaví sa Arthur.
„Také vysoké hodnotenie ešte nikomu nedali."
„Čo im asi predviedla?" spýtam sa.
„To by zaujímalo aj mňa" zavrčí.
„Ukľudni sa Arthur!" zapiští Cecilia. No on len pokrúti hlavou a vbehne do svojej izby.
„Nevšímajte si ho" pozrie sa na nás Cecilia.
„Choďte sa radšej vyspať na zajtra."
Zavrem sa v izbe a zvalím sa na posteľ. Zajtra idem do arény. Možno už zajtra budem mŕtva. Je strašné myslieť na vlastnú smrť. Vleziem do sprchy a pustím na seba vlažnú vodu. Pobudnem tam ešte pár minút a potom si vleziem pod perinu. Musím sa poriadne vyspať, aby som zajtra vydržala čo najdlhšie nažive.
„Dobrú noc" poviem sama sebe a zavriem oči. Skoro hneď zaspím.

Ďakujem vám za 637 zhliadnutí a 47 vote. Vážim si vašu podporu. Ďalšie časti mi budú trvať trochu dlhšie, lebo nemám moc čas. Ďakujem za pochopenie. :)