„Boli ste nádherní! Ale ten dvanásty obvod... Cina sa prekonal,“ prihovoril sa nám Shaymus.
Mal pravdu. Boli najkrašie oblečený pár zo všetkým dvanástich obvodov. Nespustila som z nich oči, až kým sme nevošli naspäť do tréningového centra.
„Určite ste unavení. Ukážem vám váš apartmám,“ chytila nás Cecilia za ruky a ťahala nás do výťahu.
Thresh si ruku okamžite vytrhol a zamračil sa na ňu. Nemal ju rád už len z princípu. Mne prišla milá. Vošli sme do výťahu a Cecilia stlačila číslo jedenásť. Ani som sa nenazdala a zastali sme na našom poschodí. Trvalo to pár sekúnd. Výťah sa otvoril a nám sa naskytol neskutočný pohľad. Hlavná miestnosť, teda obývačka a jedáleň, boli zladené do žlto-oranžovo-biela. Nábytok, steny, dekorácie. Všade boli kvety a nádherne to tam voňalo. Pôsobilo to veľmi luxusne. Už som sa nevedela dočkať, kedy uvidím svoju izbu.
„Rue, tvoja izba je hneď tu oproti a Threshova tam za rohom,“ ukázala nám Cecilia kam máme ísť.
„Skvelé!“ nadchla som sa.
„Choďte sa prezliecť a príďte na večeru. Pozrieme si rekapituláciu žrebovania a potom môžte ísť spať.“
Prikývla som a pobrala sa do izby, ktorá mi vyrazila dych. Steny boli svetlo zelené, dekorácie aj posteľná bielizeň mali sivé a hnedé odtiene. Posteľ bola z masívneho dreva a bola taká veľká a vysoká, že sa v nej v noci určite stratím. Na jednej stene viselo zrkadlo v drevenom ráme a oproti nemu stáli dve skrine plné pestrofarebného oblečenia mojej veľkosti. Bolo to tu krásne. Cítila som sa uvoľnene. Osprchovala som sa, vlasy si vyčesala do drdolu a na seba som si hodila pohodlné čierne nohavice a zelené tričko, ktoré som našla v skrini. Vošla som do jedálne, kde už všetci sedeli za stolom a napchávali sa maškrtami, ktoré nám pripravili. Sadla som si vedľa Thresha. Všade okolo nás stáli Avoxovia. Bála som sa im čo i len na sekundu pozrieť do tvárí. Boli to úplne obyčajní ľudia, ktorí sa nejako previnili voči Sídlu. Potrestali ich tým, že im vyrezali jazyky a museli slúžiť Snowovi. Počas Hier sa samozrejme starali o pohodlie vyvolených. Bolo mi ich celkom ľúto. Priniesli mi tekvicovú polievku. S chuťou som sa do nej pustila. Bola výborná. Ako hlavné jedlo som si dala mäso v paradajkovej omáčke, zemiaky a zeleninový šalát. Bola som taká hladná, že som na tanieri nenechala jednu jedinú omrvinku. Dezert však prekonal všetky moje očakávania. Čokoládový puding s ryžou. Len tak sa za ním zaprášilo.
Keď sme všetci dojedli, tak sme sa presunuli pred televízor. Pohodlne som sa usadila a Arthur pustil prenos. Nechcela som to vidieť, ale kvôli Arthurovi a Cecilii som sa prekonala. Väčšina vyvolených ma veľmi nezaujala. Jedine tak Cato, chlapec z duhého obvodu, ktorý sa prihlásil dobrovoľne a vyzeral naozaj nebezpečne. Potom dievča zo šiesteho obvodu, ktoré prezývali Líščia tvár, pretože bolo nesmierne chytré a Katniss s Peetom z dvanástého obvodu. Katniss sa prihlásila dobrovoľne za svoju mladšiu sestru Primrose, ako nám už stihla Cecilia povedať vo vlaku. Teraz som to videla na vlastné oči a mala som problém zadržať slzy. Veľakrát som videla ako sa deti z prvého a druhého obvodu hlásili dobrovoľne, ale toto bol prvý raz, čo sa prihlásil niekto z takého odľahlého obvodu.
„Ako sa vám pozdávajú tohtoročný vyvolení?“ spýtal sa nás Arthur.
„Tento rok to bude ľahké,“ chladne mu odvrkol Thresh.
Vyľakane som sa na neho pozrela, ale on len uprene hľadel na televízor. Niekedy som vôbec netušila, čo sa mu odohrávalo v hlave. Ku mne sa správal tak milo, ale inak pôsobil chladne a neprístupne.
„A čo ty, Rue?“ nadvihla Cecilia obočie.
„Zaujalo ma, čo sa stalo v dvanástom obvode.“
„Och... Určite je to pre Katniss a jej rodinu veľmi ťažké. Smutný príbeh...“ potiahla Cecilia nosom.
„Áno, ale to sú Hry. S nikým nemajú zľutovanie,“ pokrútil Arthur hlavou.
„Choďte sa vyspať, moji zlatí. Zajtra vás čaká náročny deň.“
Povzdychla som si. Zajtra sú rozhovory. Mala som strach, ale zároveň som tomu bola rada, lebo dobrí sponzori sa nám do arény zídu.
V izbe som sa prezliekla do nočnej košele a ľahla si do postele. Snažila som sa zaspať, ale nedokázala som prestať myslieť na Katniss. V našom obvode sa ešte nikto neprihlásil dobrovoľne. Keby sa tak niekto prihlásil na moje miesto... Mohla som byť doma a spať spolu so svojou rodinou v našom malom domčeku na konci ulice. Teraz však musím byť silná a robiť všetko preto, aby som sa k nim mohla vrátiť.Trochu som sa nudila, tak som urobila novú časť. Je asi trochu nudná, ale najako sa cez to musím dostať. Ďakujem za 350 zhliadnutí a 22 vote :* :)
ESTÁS LEYENDO
Hry o život - Rue (DOKONČENÉ)
FanficToto je príbeh o 12-ročnom dievčati z jedenásteho obvodu, menom Rue, ktoré bolo vylosované do Hier o život, kde bude s ostatnými vyvolenými bojovať na život a na smrť. Ako to skončilo? To už vieme. Ale, čo mladé dievča zažívalo počas týchto náročnýc...