Hry o život - Rue (DOKONČENÉ)

6.-7. deň v aréne

Keď obloha stmavne a nastane noc, navrhnem Katniss, aby sme vyskúšali okuliare. Je z nich naozaj unesená.
„Rada by som vedela, kto ich ešte má."
„Profesionáli majú dvoje. Pri jazere majú všetky veci a navyše sú silní."
„Aj my sme silné, len iným spôsobom" žmurkne na mňa Katniss.
„Ty áno, si dobrá strelkyňa, ale čo viem robiť ja?"
„Vieš si zaobstarať potravu. Oni to nedokážu," namieta.
„Lenže oni majú zásoby."
„Ale predstav si, že by ich nemali. Ako dlho by podľa teba vydržali?"
„Oni nie sú hladní Katniss."
„Nie, nie sú. Myslím, že to budeme musieť napraviť, Rue" zatvári sa odhodlane. Plná nádeje sa k nej pritúlim a zaspíme.
Ráno sa zobudím skôr ako Katniss. Presuniem sa o konár ďalej a nechám ju ešte spať. Rozvidnieva sa a vtáci už švitoria. Zrazu sa ozve výstrel z dela a Katniss sa okamžite zobudí. Počúvame či sa neozvú ďalšie výstrely, ale zvuk sa neopakuje.
„Kto to podľa teba bol?" opýta sa Katniss. Asi myslí na Peetu.
„Neviem, mohol to byť ktokoľvek."
„Pripomeň mi, kto ešte zostáva" požiada ma Katniss. Vymenujem jej všetkých deviatich ľudí čo ešte ostali v aréne. Prikývne. Keď sa úplne preberie, naraňajkujeme sa a zlezieme dole zo stromu.
„Tak čo, pripravená?" spýta sa ma zrazu.
„A čo sa bude diať?"
„Dnes vezmeme profesionálom jedlo."
„Naozaj? Ako?" rozžiarim sa.
„To ešte neviem. Poď, počas lovu vymyslíme nejaký plán."
Veľa však neulovíme. Katniss sa ma stále vypytovala na informácie o základnom tábore profesionálov. Špehovala som ich krátko, ale všimla som si veľa vecí.
„Takže jedlo majú na otvorenom priestranstve?"
Prikývnem.
„Niečo sa mi na tom nepáči."
„Ani mne, ale nevedela som prísť na to, čo to je," odvetím. „Katniss, aj keby sa ti podarilo dostať k jedlu, ako by si ho zničila?"
„Netráp sa Rue, niečo vymyslím. Ničenie je oveľa ľahšie ako tvorenie."
Nejaký čas vykopávame korienky, zbierame byliny a lesné plody a vymýšľame stratégiu. Popri tom sa lepšie spoznávame. Má mladšiu sestru Prim, o ktorú sa stará a kamaráta Gala, ktorý im veľmi pomáha. Nakoniec sa dostaneme až k hudbe, ktorú mám veľmi rada.
„Spievame doma aj v práci. Preto sa mi tak páči tvoja brošnička"poviem.
„Žijú u vás drozdajky?"
„Áno. Spievame spolu celé hodiny. Prenášajú moje správy."
„Ako to myslíš?"
„Zvyčajne ako prvá vidím vlajku signalizujúcu koniec práce. Mám takú špeciálnu pieseň" poviem a zaspievam jej krátku štvortónovú melódiu. „Drozdajky ju roznesú po sade. Tak sa všetci dozvedia, že môžu skončiť." Katniss si zrazu odopne brošňu a podá mi ju.
„Vezmi si to. Pre teba má väčší význam než pre mňa."
„Och nie," zavriem jej brošňu do dlane. „Páči sa mi na tebe. Preto som sa rozhodla, že ti budem veriť. Okrem toho mám toto." Vytiahnem spoza košele náhrdelník upletený z trávy.
„To je talizman pre šťastie."
„Doteraz sa osvedčil" skonštatuje a zapne si ozdobu s drozdajkou späť na košeľu. Doobeda vymyslíme plán a poobede sme rozhodnuté realizovať ho. Pozbierame drevo na táboráky a dohodneme sa, že sa stretneme na mieste, kde sme spolu prvý ráz spoločne jedli. Rozhodnem sa ju ešte naučiť signál, ktorým drozdajky oznamujú koniec práce.
„Možno to nebude fungovať, ale keď začuješ, že ho drozdajky spievajú, budeš vedieť, že som v poriadku, len sa nemôžem hneď vrátiť."
„Je tu veľa drozdajok?" spýta sa.
„Ty si ich nevidela? Všade majú hniezda."
„Nie" pripustí, že si ich nevšimla.
„Ak pôjde všetko podľa plánu, stretneme sa pri večeri" usmeje sa na mňa. Obíjmem ju okolo pása.
„Dávaj si pozor" zašepkám.
„Aj ty."

Ahojte! Prepáčte mi, že som dlho nepridala novú časť, ale nejako som na tento príbeh pozabudla. Budem sa snažiť teraz pridávať časti častejšie a dúfam, že mi to odpustíte. 💜 Tak ako sa vám páčila nová časť? Tešíte sa na pokračovanie?