Hry o život - Rue (DOKONČENÉ)

Pokračovanie 4. dňa

Celým lesom sa ozve krik profíkov. Zasmejem sa. Tak im treba. Pomaly sa začnem presúvať k tomu stromu kde sa to všetko udialo. Už je ticho. Hrobové ticho. Počujem len pukanie vetvičiek pod mojími nohami. Je to dosť nepríjemné a začínam sa trochu báť. No pokračujem v ceste. Zbadám Katniss. Určite ju uštipli nejaké stopárky a má halucinácie. Naráža do stromov, potkýňa sa o vlastné nohy a obzerá sa všade okolo seba. Chcem sa za ňou rozbehnúť a pomôcť jej, ale spoza krovia kúsok odo mňa vybehne Peeta. Zľakla som sa, že Katniss zabije, ale keď ju zbadal v očiach mal strach.
"Čo tu robíš Katniss?" zakričí. Katniss nereáguje.
"Choď preč! Utekaj!" Katniss nebadateľne prikývne a rozbehne sa preč. O Katniss sa teraz starať nemusím, potom ju nájdem. Rozbehnem sa za Peetom, ktorý bežal k Rohu hojnosti. Schovám sa za strom na kraji lesa.
"Kde si bol?" zvrieskne Cato.
"Ja..ehm..nikde."
"Ty zrádca!" strčí do Peetu.
"Bol si zachrániť Katniss, však zaláskovaný?" zasmeje sa Clove.
"Nie.." začne sa postupne vzdiaľovať.
"Neklam! Nie sme padnutý na hlavu."
"Nooo" usmeje sa Peeta.
"Zabijem ťa! Počuješ? Zabijem" rozbehne sa Cato s mečom v ruke po Peetovi. Peeta sa bohužiaľ neskoro spamätá a Cato mu stihne zapichnúť meč do stehna. Peeta vykríkne od bolesti a vytiahne si meč z nohy.
"Doraz ho!" zasmejú sa ostatný profíci.
No Cato po ňom len zazre a otočí sa.
"To, aby si náhodou nezabudol s kým sa zahrávaš" povie a nechá ho ísť. Peeta nevie čo má robiť. Stojí na mieste a udivene sa na Cata pozerá. Nakoniec, ale odkrivká do lesa.
"Prečo si ho nechal ísť? Zbláznil si sa?"
"Aj tak do pár dní zomrie. Načo si na ňom špiniť ruky?"
"Si zblázon" potichu sa zasmeje Clove.
"Ja viem." Bože to je pako. Ako sa mi mohol páčiť? Počkať! On sa mi páči? Nie. Či? To je už jedno. Otočím sa a začnem hľadať Peetu. Po pár minútach ho nájdem. Syká od bolesti a pomaly krivká smerom k veľkej rieke popri ktorej som včera išla. Kráčam za ním už pol hodinu a stále si ma nevšimol. Asi nebude až taký bystrý ako som si myslela. Už počujem žblnkotanie vody, takže predpokladám, že nie sme ďaleko. A mala som pravdu. Prešlo možno päť minút a Peeta už stál na brehu. Začal preskakovať po veľkých balvanoch na druhú stranu. Chcem ísť za ním, ale šmyknem sa ani neviem na čom a spadnem na zem. Peeta sa na mňa otočí. Nemôžem povedať, že som sa v tej chvíli nebála, ale vedela som, že je poranení a nemá pri sebe zbraň. Ale aj tak sa začnem vzdiaľovať.
"Mňa sa nemusíš báť" povie po chvíli.
"Ja viem."
"Vieš či je Katniss v poriadku?"
"Nebola som s ňou, ale predpokladám, že áno. A keby náhodou nebola tak sa o ňu postarám."
"Ďakujem, si milá. Potom jej povedz, že som tu keby to chcela vedieť" pousmeje sa.
"Dobre, poviem." Ešte sa na seba usmejeme a každý si ide svojou cestou. Teraz musím nájsť Katniss. Ešteže mám celkom dobrú orientáciu. Po pol hodine rýchlej chôdze nájdem rozbité hniezdo, ktoré patrilo stopárkam. Dobre. Naposledy som videla ako sa Katniss vybrala tým smerom, ktorým som išla ja, keď som sa išla schovať. Pomalým krokom sa tam teda vyberiem a obzerám sa na všetky strany. Nájdem ju ležať na zemi.
"Katniss?" zatrasiem ňou. Nič. Myslím, že omdlela. Budem sa o ňu musieť postarať, kým sa nnezobudí. Začnem ju prezerať. Uštipnutia jej nájdem na rukách a na krku. Viem čo by jej na to mohlo pomôcť, ale netuším či to tu nájdem. Keď nás doma uštipne nejaká stopárka tak si na to dáme listy Kramlíka. Je to nízky krík, ktorý rastie v lese. Mohla by som ho tu teda nájsť, ale o to sa postarám až zajtra. Začína sa stmievať a s toho celodenného chodenia som dosť unavená.