Hry o život - Rue (DOKONČENÉ)

Posledný deň v aréne

Katniss sa vyberie smerom k potoku. Stačí jej sledovať prúd a dostane sa k Rohu hojnosti, kde profesionáli skladujú všetko jedlo. Ja sa ponáhľam smerom hlbšie do lesa a v rukách držím hŕbu konárikov na vytvorenie troch táborakov. Keď už som dostatočne ďaleko, rozložím prvý táborak a každých päťsto krokov to opakujem. Po nejakej hodinke mám konečne hotovo. Vrátim sa k prvému táboraku, kde sa najem. Keď je slnko najvyššie na oblohe, zapálim prvý táborak, tak ako sme sa dohodli, a rozbehnem sa k druhému. Medzi druhým a tretím táborakom sa celou arénou rozľahne hlasný výbuch. Na chvíľku zastanem a rozmýšľam či ho spôsobila Katniss a pripravila tak profesionálov o jedlo. S nádejou a úsmevom na perách pokračujem ďalej. Pred zapálením posledného táboraku spomalím. Na chvíľu si vydýchnem. Pomaly prechádzam popri vysokých mohutných stromoch a hľadám na nich hniezda drozdajok. Zrazu sa ozve praskanie konárikov a šušťanie listov. Skôr ako sa stihnem spamätať ležím na zemi privalená ťažkou sieťou. Snažím sa z nej vyslobodiť, ale čím viac sa snažím, tým viac sa do nej zamotávam. Prestanem sa hýbať a bez vydania jediného zvuku ležím na čistinke plnej machu a drobných kvietkov. Po pár minútach si uvedomím, že v mojej blízkosti sa nenachádza žiadny z vyvolených. Trochu sa upokojím a pokúšam sa vymyslieť nejaký plán. Postupne sa začne stmievať a ja sa pristihnem pri tom, že sa mi pomaly zatvárajú viečka.
Teraz nemôžeš zaspať! Hovorím si stále dookola, ale márne.

Ráno sa zobudím veľmi skoro a opäť na chvíľu zbystrím. Ale tak ako aj včera, nepočujem nič iné, len štebotanie drozdajok. Drozdajky! Skoro by som zabudla. Zapískam svoju melódia a čakám, kým ju začnú roznášať po lese. Pískam ju ešte pár hodín, ale po Katniss nie je ani stopy. Začínam sa obávať, že na mňa zabudla. Že ma tu nechá umrieť. Opäť sa začnem hmýriť v domnienke, že sa dostanem von, ale neúspešne. Zatvorím oči a zhlboka dýcham. V ústach mám sucho. Čo by som len dala za dúšok obyčajnej vody. Okolo obeda zas skúsim zapískať melódiu, ktorá mi tak veľmi pripomína domov. Keď už som na pokraji zúfalstva, započujem ako sa tá istá melódia ozýva z tmavého lesa. Celá natešená vykríknem.
„Katniss! Katniss!"
„Rue!" Nemôžem uveriť vlastným ušiam. Našla ma. Už je blízko.
„Rue! Už bežím!" Padol mi kameň zo srdca. Vážne som si myslela, že ma tu nechá na pospas osudu. Započujem kroky. Keď však natočím hlavu, čaká ma nemilé prekvapenie. Chlapec z prvého obvodu.
„Katniss!" V tom momente zacítim obrovskú bolesť. Chlapec ku mne podíde a začne si ma obzerať. Chce vytiahnúť oštep z môjho brucha, ale skôr než to stihne, zapichne sa mu hlboko do krku šíp a padne na kolená. Vytrhne si šíp z tela a utopí sa vo vlastnej krvi.
„Koľko ich je? Koľko ich je?" kričí na mňa Katniss. Prevrátim sa na bok. Katniss ku mne pribehne a vyslobodí ma zo siete. Nakloní sa ku mne a bezmocne hľadí na zbraň, ktorá ma prebodla. Hneď pochopím, že mi už nemá ako pomôcť. Natiahnem k nej ruku.
„Zničila si zásoby?" zašepkám.
„Do posledného kúska."
„Musíš zvíťaziť."
„Zvíťazím, za nás obe" sľúbi mi. Ozve sa delo, ktoré oznámi smrť chlapca z Prvého obvodu.
„Neopúšťaj ma" tuhšie jej zovriem ruku.
„Nikam nejdem. Zostanem pri tebe."
Sadne si bližšie ku mne a položí si moju hlavu do lona. Jemne mi odhrnie vlasy za ucho.
„Zaspievaj" poviem potichu. Chvíľu rozmýšľa a nakoniec začne spievať:

Uprostred lúky sa zelený strom hrbí,
tráva stelie vankúš pod kmeňom starej vŕby.
Zlož telo ospalé, zavri viečka očí,
otvoria sa, len čo slnko na oblohu skočí.

Zatvorím oči. Počúvam Katniss ako spieva a myslím na svoju rodinu. Keď dospieva jej pieseň prevezmú drozdajky. Je to nádherné.

Tak a je tu koniec. Dúfam, že sa vám tento príbeh páčil a prepáčte, že mi to trvalo tak dlho. Každý vote či koment poteší. :)