Hry o život - Rue (DOKONČENÉ)

Druhý tréning

Zobudila som sa na spev drozdajky za mojim oknom. Čo tu robila? Myslela som si, že sú len v odľahlých krajoch, kde je pokoj a veľa zelene. Pootvorila som okno. Drozdajka sa ani nepohla.
„Čo tu robíš maličká?"
Vtáčik sa otočil mojim smerom a začal si štebotať.
„Keby som ti tak rozumela," povzdychla som si.
Zrazu mi niečo napadlo. Zapískala som ľahkú štvortónovú melódiu, ktorou u nás doma ukončujeme prácu. V stromoch sa vždy schovávalo pár drozdajok, ktoré rozniesli melódiu do všetkých kútov sadu. Drozdajka ma chvíľu počúvala a potom ju zopakovala. Takto sme si spolu vypiskovali ešte pár minút, no niečo ju vyplašilo a spolu s melódiou odletela preč.
Osprchovala som sa a obliekla si rovnaký úbor ako včera. Vošla som do jedálne. Dnes som tu bola prvá. Na tanier som si naložila omeletu so šunkou a syrom a do pohára naliala pomarančovú šťavu s dužinou. Sadla som si za stôl a pustila sa do jedenia. Bola som hladná ako vlk.
„Tak ty na nás ani nepočkáš?" odfrkla Cecilia a s prísnym výrazom v tvári sa postavila oproti mne.
„Prepáč Cecilia. Bola som naozaj hladná. Arthur a Thresh to určite pochopia."
„Pff," odsunula si stoličku a sadla si, „Ja ich počkám."
Pokrčila som plecami a vychutnávala si každé sústo. Cecilia len preglgávala na prázdno a ukradomky sledovala ako sa napchávam.
„Určite si nedáš?" opýtala som sa s plnými ústami, keď som započula ako jej škvŕka v žalúdku.
„Nie!"
„Ako myslíš," odsunula som prázdny tanier a pobrala sa na odchod. Na chodbe som sa stretla s rozospatým Threshom.
„Dobré ráno. Ponáhľaj sa na raňajky. Cecilia vás tam už nedočkavo vyčkáva," zasmiala som sa pri myšlienke na hladnú, namosúrenú Sídelčanku.
„Bežím. Dúfam, že ma v tom Arthur nenechá samého."
„Ako keby si ho nepoznal!" zakričala som za ním a zatvorila sa v izbe. Ešte som mala pár minút čas. Zvalila som sa na posteľ a privrela oči.

„Rue! Zmeškáš tréning!“ klopal mi niekto na dvere.
„Čože?!“
„Tréning!“ rozpoznala som Arthurov hlas. Rýchlo som si zapla vlasy a vybehla na chodbu.
„Sláva!“ zatlieskala mi Cecilia.
„Prepáčte, zaspala som.“
„Nič sa nedeje. Zajtra sa budete predvádzať pred porotcami, tak to dnes využite naplo,“ pripomenul nám Arthur.
Prikývli sme. Nastúpili sme do výťahu a zviezli sa do tréningového centra. Dnes sme tu medzi prvými.
„Idem k mečom, vidíme sa po tréningu,“ mávol mi Tresh a už ho nebolo.
Podišla som ku stanovišťu s názvom „Opičia dráha“. Vyliezla som po rebríku prvému lanu, silno som sa odrazila a skočila. Pozrela som sa pod seba. Bola to celkom výška. Keby som spadla, asi by to poriadne bolelo. Pokračovala som ďalej a sústredila sa na každý svoj pohyb. Zrazu som si všimla, že podo mnou stoja profíci. Zhlboka som sa nadýchla a načiahla sa za ďalším lanom. Ruka sa mi pošmykla a spadla som na zem. Chytila som sa za hlavu.
„Si nešikovná. Taký pád by ťa mohol v aréne stáť život.“
Načiahla sa ku mne čiasi ruka. Bol to Thresh.
„Si v poriadku?“
„Myslím, že áno,“ postavila som sa na nohy a vďačne sa na neho usmiala.
Až teraz som si uvedomila, že profíci vybuchli do hurónskeho smiechu a ukazovali si na mňa prstom.
„Nemáte, čo iné na robote?!“ podišiel k nim Thresh.
„Dávaj si pozor na ústa!“ strčil do neho Cato.
„Udri ho!“ zakričala Glimmer a všetci sa začali smiať. Už už sa začali biť, keď k nim pribehli traja vysokí muži v bielych uniformách a odtiahli ich od seba.
„Neznášam ich! Čo si o sebe myslia?! Vypatlanci... A ten Cato? Nakopal by som ho do zadku!“ rozzúril sa Thresh.
„Pamätáš si tú dýku, čo so sebou stále nosí?“
„Áno. Čo s ňou?“
„Čo keby som mu ju ukradla?“ rozhodila som rukami.
„Mal by som povedať nie, ale... “ rozžiarili sa mu oči a ja som viac nepotrebovala.
Chvíľu som ich pozorovala a čakala na správny okamih. Cato svoju dýku nespustil z očí, ani keď si ju odložil bokom, aby mu nezavadzala pri tréningu. Využila som situáciu, až keď sa o neho oprela veselá Glimmer a začala s ním flirtovať. Schmatla som ju a vyšplhala sa po najbližšom stĺpe pod strop miestnosti, kde som si ľahla na popruhy, ktoré viseli zo steny. Netrvalo dlho a Cato si všimol, že dýka nie je na svojom mieste.
„Kde je?!“ odsotil Glimmer, ktorá ledva udržala rovnováhu.
„Čo?“ prekvapene na neho zažmurkala.
„Kde je moja dýka?!“
„Ty si ňou posadnutý!“
„Drž hubu!“
Cato celý očervenel. Všetkých začal obviňovať z krádeže a od rozhorčenia sa roztriasol. Potichu som sa zasmiala. Thresh mi ukázal vztýčený palec a spokojne sa vrátil k svojmu tréningu. Keď Cato celý bez seba prešiel na druhú stranu tréningového centra, zliezla som dole a dýku ukryla pod jednu zo žinenok. Bol to príjemný pocit. Po zvyšok tréningu som sa nevedela prestať usmievať.

Je tu ďalšia časť! Dúfam, že sa vám bude páčiť. Za každý vote, či koment budem rada. :)