Hry o život - Rue (DOKONČENÉ)

1. deň v aréne

Skoro všetci sa hneď rozbehnú k Rohu hojnosti. Rýchlo sa poobzerám okolo seba, nech nejdem s prázdnymi rukami. Asi desať metrov odo mňa je batoh. Okamžite sa poň rozbehnem. Skoro nikto si ma nevšíma iba Glimmer, ktorá sa ku mne ani nepohne. Každý ma kopu starostí s ostatnými splátcami a nie sa zaoberať mnou. Batoh si prehodím cez plece a utekám do lesa. Už som asi pol kilometra od Rohu hojnosti, ale stále počujem bezduché víkriky splátcov a smiech profíkov. Už len to, že som prežila krvavý kúpeľ si zaslúži pochvalu. Rýchlym krokom idem ešte asi kilometer a potom si sadnem na zem. Ozve sa výstrel z dela oznamujúci mŕtveho splátcu. Napočítam jedenásť. Skoro polovička už je mŕtva a ja som stále tu. Živá a zdravá, aj keď trochu dehydrovaná. Otvorím batoh. Je tam sušené ovocie a mäso, povraz, spacák, prázdna fľaša a malý nôž. Nič moc, ale aj to mi môže dosť pomôcť. Musím nájsť vodu ak chcem prežiť.

Vykračujem si tak sama po lese a hľadám vodu. No voda nikde. Už som naozaj smädná. Nepila som minimále päť hodín. Za chvíľu budem ako vysušená slivka a to nie je dobre. Na chvíľu si sadnem na zem, aby som nabrala dych.
„Potrebujem vodu Arthur" poviem ako keby stál vedľa mňa a hneď mi ju mohol podať. Bohužiaľ voda neprichádza. Už sa začína pomaly stmievať. Vyleziem na najbližší strom a zabalím sa do spacáka. Konár, na ktorom strávim dnešnú noc je dosť hrubí na to, aby som z neho nespadla. Pozerám sa na nebo a rozmýšľam či je to to isté nebo ako u nás doma, ale predpokladám, že je umelo vytvorené a Seneca sám udáva kedy bude noc a kedy deň.
Už skoro spím, keď sa na oblohe objaví pečať Sídla. Zaznie hymna a na oblohe sa objaví prvá obeť.
Dievča z Tretieho obvodu. Takže všetci profíci sú stále medzi živými. To ma neprekvapuje. Nasleduje dievča zo Štvrtého a chlapec z Piateho obvodu. Obi dvaja zo Šiesteho a Siedmeho obvodu. Líščia tvár teda prežila krvavý kúpeľ. Ďalší je chlapec z Ôsmeho a obi dvaja z Deviateho obvodu. Zostal mi už iba jeden. Hádam to nie je Thresh ani Katniss s Peetom. Zavrem oči a keď ich otvorím na oblohe svieti tvár chlapca z Desiateho obvodu. Normálne mi odľahlo. Dnešnú noc som teda na oblohe nebola a som na to právom hrám. S dobrým pocitom na srdci pomaly zaspím.

Prebudím sa na piskľavý dievčenský hlas kúsok odo mňa, ktorý prosí o milosť. Ak sú tam profíci, čo sa mi hneď potvrdí zborovím smiechom, bez ľútosti ju zabijú. Smrteľný výkrik sa ozýva celým lesom.
"Poďme od tiaľto preč, nech ju vezmú skôr ako začne smrdieť." To povedal Cato?! Neverím, že toto vyšlo z Catových úst. Otrasné slová. Počujem kroky blížiace sa mojim smerom.
"Dvanásť mŕtvych, zostáva jedenásť" povie jeden z nich. Asi to bol Marvel. Následujú víťazoslávne výkriky.
"Ehmm..Nemali by sme počuť delo?" Som si na sto percent istá, že to povedala Glimmer.
"Mali."
"Zabil som ju" vyštekne Cato.
"Tak by sme počuli delo, nie náhodou?"
"Vravím ti, že som ju zabil!"
"Nemyslím si."
"Zabil som ju! Týmto mečom som ju prebodol!" Všetci sa začnú hádať ako malé deti, až kým ich nepreruší mne známy hlas.
"Hádaním len strácame čas. Idem ju doraziť." Preboha veď to bol Peeta!

Viem, že ste čakali strašne dlho na túto krátku časť, ale keď už som ho mala hotový polovičku mi vymazal "KONFLIKT" takže som to musela napísať odznova. A ešte do toho som dostala nový mobil a nevedela som v ňom robiť. Prepáčte mi. Cez prázdniny budú časti častejšie. ;)