Štyri Východňarky V Japonsku

8. Vysvetľovanie🫤

,,Ten kufrík som ukradla jednej šialenej žene a môjmu šéfovi. Chceli ma nechať doručiť to na nejaké miesto a potom sa má zbaviť," počas môjho vysvetľovania si dievčatá striedavo popíjali domácu, ,,ukradla som im ten kufrík a zdrhla. Potom ste prišli vy a tak sme museli utiecť, lebo nás prenasledovali, nebudete mi veriť, ninjovia."

,,Dobrý vtip," zasmiala sa Diana, ,,stále si majsterka kanadských žartíkov." Otvorila fľašu a napila sa domácej.

,,Asi ti to radšej už zoberiem," Sofia sa natiahla po fľaške a vytrhla ju Diane z rúk. Potom ju podala Ter. Dievčatá mali možnosť vidieť môj ustarostený pohľad.
,,Myslíš to vážne?" spýtala sa Sofia s obavami. Vzdychla som, čo im ako odpoveď postačila.

,,Možno je to len nejaké nedorozumenie," skúsila Diana, ,,keď sa vrátiš z Japonska, všetko bude zase ako pre tým." Úprimne som o tom dosť pochybovala. Môj šéf a tá Yuna chceli nastoliť nový svetový poriadok či čo a ja som sa do toho zaplietla. Ako vždy. Prečo sa práve mne musia stávať také veci.

,,O tom dosť pochybujem," Ter sa napila svojej domácej a šialene sa usmiala, ,,keď to má byť náš posledný výlet, nech je aspoň trochu zaujímavý. Čo tam po bombách a zlých šéfoch." Mala som z nej pocit, že je opitá, keď takto hovorí.

,,Presne máš pravdu. Aspoň bude môj nudný život trochu zaujímavý," dodala Sofia a vzala Ter vodku. Naliala ku do seba a podala Diane.

,,Idze še do Japonska," zamlela v mierne opitom stave. Trochu som sa čudovala. Práve sa nás snažili zabiť stíhačky a idú po nás maniaci, ale ony to vzali celkom dobre.

,,Súhlasím, ale nebudeme na seba pútať pozornosť. Len pre istotu, keby nás prenasledovali," povedala som ako jediná triezva osoba v lietadle.

,,Ale prosím ťa. Šak ani nevedia kam idzeš. Kto by nás prenasledoval v Japonsku?" Diana mávla rukou a odkvecla.

***

Leteli sme už niekoľko hodín a nachádzali sme sa niekde nad Kazachstánom. Snažila som sa letieť nad mrakmi, ale stále tu boli lokátore, ktoré má mohli kedykoľvek zaznamenať. Bolo to stresujúce a únavné. Toho, že na mňa zaútočia kvôli povoleniu, som sa báť nemusela. Bála som sa toho, že na mňa Revaj vydá zatýkač.

Všetky kamarátky okrem Ter spali. Síce veľa vypila, ale veľa toho tiež zniesla ako správna východňarka. Mne veľmi alkohol nechutil, ale dohodla som sa s Ter, že po pristátí ochutnám.

,,Nie si unavená?" spýtala sa Ter, ,,nemám za teba zaskočiť?"

,,Keby si za mňa zaskočila, zaspala by som, ale už na vždy," hodila som po nej pohľad, ktorý hovoril: je to hlúpi nápad.

,,Bojíš sa?" smutne sa usmiala.

Vzdychla som. ,,Trocha, ale viem, že to bude dobré," priznala som, ,,zničíme kufrík a schováme sa. V Tokiu nás nenájdu a ak hej..."

Ter sa mi pozrela do očí. ,,Tak čo?"

,,Budeme pripravené."