Štyri Východňarky V Japonsku

7. Let🛩️🧳

,,Vážne si z nás nerobíš srandu?" spýtala som sa pilotky už po neviem koľký krát.
Iba pokrútila hlavou.

Odkedy sme vzlietli sa Peťka správala divne, dokonca aj na to, že to bola ona. Dokonca ani nenadviazala na vtip, ktorý povedala Sofia. No a kufrík. Ten čierny kufrík, na ktorý som stále musela myslieť. Čo v ňom je? Musí byť dôležitý. Videla som ako Peťka zvierala jeho rúčku. Žeby ju vyslali na nejakú tajnú misiu? Možno preto sme tak náhle odleteli. Nie, to je už veľmi nepravdepodobné.

,,Dáš si domácu?" spýtala sa Diana zo zadného sedadla a pokývala mojou fľašou domácej pálenky.

,,Ne dík," odmietla som, ,,musíme nechať aj niečo pre Japoncov." Krátko sme sa zasmiali. Sofia s Dianou hrali karty. Ja som sedela na sedadle vedľa pilota.
,,Vážne si vporiadku?" ešte raz som sa jej opýtala.

,,Prepáč Ter," ospravedlnila sa z ničoho nič Peťka, ,,musím sa sústrediť na pilotovanie."

,,Aha," zmĺkla som. Už mi to bolo jasné. Je iba sústredená aj keď si vôbec nepamätám žeby sa v škole na niečo sústredila. Väčšinou behala po chodbách ako neriadená strela.

Zrazu sa na radare objavili dve biele bodky. Pe stuhla, bolo to na nej vidieť. Obzreli sme sa. Za nami lietali dve vojenské stíhačky a rýchlo sa približovali . Pe sa otriasla a letela ďalej akoby nič.

,,To je kto?" spýtala sa Sofia, narážala na stíhačky.

,,Moji kolegovia, máme skúšku lietania," odpovedala Pe po chvíli. Zrazu sa od jednej stíhačky vyrútila strela. Mierila rovno na nás. Pe strhla kormidlo, alebo ako sa to volá, a urobila loping. My sme sa držali všetkého možného a mám pocit, že som prežila mierni infarkt.

,,A toto patrí ku skúške," zasmial sa nervózne, ,,tie streli nie sú ostré."
Nechcelo sa mi tomu veriť, ale čo iné mi ostávalo?
,,Pevne sa držte," dodala po chvíli. Znova strhla kormidlo a zasa sme sa otočili dole hlavou.

,,Ešte raz to urobíš, tak sa povraciam," varovala Sofia, lenže to už sa k nám rútila ďalši strela. Pe sa zamračila a vrhla lietadlo strmhlav dole. My tri sme vrašťali ako zmyslov zbavené. Lietadlo si to drtilo nad rozhľahlími poliami. Podotýkam, že sa mi to nepáčilo. Stíhačky zleteli za nami dolú. Pe trepla po palubnej doske a zvýšila rýchlosť. Vtedy som stratila aj tú najmenšiu štipku dôvery.

,,Toto nie je cvičenie, však?" spýtala som sa jej. V hlase by ste mi začuli strach. Pe namiesto odpoveďe znova strhla kormidlo a urobili sme dve otočky pomedzi streli. Mierili sme rovno do kopca. Tesne pred ním sme vyleteli znova do výšky a cez mraky. Stíhačiek už nebolo. Postupne sme naberali letovú výšku a keď sme boli v dostatočnej, rozhodla som sa ju konfrontovať, ale Sofia to urobila za mňa.

,,Čo to malo byť?!" spýtala sa otrasená.

,,Štandartné cvičenie," odpovedala Pe s úsmevom.

,,Keď toto bolo cvičenie, ja som kráľovná Alžbeta II (pokoj jej)," prehlásila som nakoniec, ,,takže čo to bolo?" Dožadovala som sa odpovede, akoby mi to nebolo jasné.

Peťka sa nadýchla a úsmev jej zmizol z tváre: ,,Letecký útok." Zapla autopilota a pozrela sa na nás. ,,V tom kufríku sú plány na bombu a môj šéf to chce späť."

Dúfam, že sa vám zatiaľ môj príbeh páči :) Chcela by som vedieť, čo si o Tom myslíte.