Štyri Východňarky V Japonsku

10. Smer Tokio🚙🏙️

Keď sa rozvidnelo a naša trojica prestala obdivovať cvičiacich sexy vojakov, rozhodli sme sa, že je čas ísť. Major Hikoshi nám prezradil, že neďaleko letiska je malá osada a v nej nájdeme autobusovú zastávku do Tokia. Išli sme asi pať minút popri ceste, než sme dorazili do osady. Na začiatku bola malá plechová búdka, tak sme sa do nej šli pozrieť, či nenájdeme rozpis autobusou. Na naše počudovanie tam žiadny nebol a aby toho nebolo málo, uvedomili sme si, že nemáme lístky. Okolo prechádzala nejaká staršia pani a vláčila so sebou fúrik sena. Stukala a asi bol preňu ťažký. Ter k nej prišla a povedala jej, že pomôže.

,,Čo robíš? Na to nemáme čas. Autobus môže každú chvíľu prísť," oborila sa na ňu Diana.

Ter, ktorá ešte nestratila ľudskosť, len pokrčila plecami. ,,Mali by sme jej pomôcť, potom sa jej opýtama na tie autobusy."

Starej dáme sme následne aj pomohli vyložiť seno a odniesť ho do stodoli ku kozám. Usmiala sa na nás a Ter poklepala po líci. Využila som situáciu, aby som sa jej opýtala na autobusy.

,,Prepáčte pani..."

,,Hataraku," doplnila ma.

,,Pani Hataraku. Nevedeli by ste nám povedať, kedy ide najbližší autobus do Tokia?" spýtavo som na ňu hľadela a dúfala som, že som to povedala správne. Diana stála obdialeč a sledovala nás.

Hataraku sa zamyslela a odvetila: ,,Viete, s autobusmi je to tu u nás zložité. Buď príde o pať minút, o hodinu, alebo nikdy." Zasmiala sa na vlastnom vtipe a pokračovala ďalej. ,,Ale ak počkáte, môj syn sa za chvíľu pôjde do práce a odvezie vás tam."

,,Ďakujeme, to by bolo perfektné," nadchla som sa. Sadli sme si na provizórnu terasu a s paní Hataraku pili čaj.

,,Okiaľ vlastne ste," zaujímalo ju, ,,ste cudinci, však?"

,,Áno, sme zo Slovenska. Prišli sme tu na emmm... dovolenku," objasnila Ter.

,,Slovensko? Nič mi to nehovorí," premýšľala Hataraku, ,,nie, nie, už viem. Československo!"

,,Vlastne, my sme sa už," začala Ter a keďže nevedela, ako sa povie rozdeliť, naznačila rukami lámanie niečoho. Hataraku chápavo prikývla.

,,Slovenko! Ja viem kde to je! To je v európe," zrazu sa z prednej časti domu ozval nadšený hlas. Na terasu pribehol týpek v laboratórnom plášti. Mal čierne vlasy a pravdepodobne bol približne v našom veku. Hovoril kostrbatou slovenčinov, ale dostatočne dobre, aby mu rozumela aj Diana. ,,Poznám celú vašu hokejovú reprezentáciu," zvýskol nadšene a začal všetkých menovať, ,,veľmi sa mi páčia aj vaše ľudové piesne. Štefan Štec je jednoducho nádhera. Na duolingo som sa aj po slovensky učil, len neviem či hovorím gramaticky správne. A dokonca viem aj vašu hymnu. Nad tatrou sa blizka..."

,,Emm to nemusíš. Sme... polichotené," zastavila ho Diana ešte pred tým, ako by nám to prišlo ešte viac trápne. Áno, polichotené sme boli, keďže toto sa nám v zahraničí nikdy nestalo.

,,Kashi, toto sú Sofia, Ter a Didi," predstavila nás paní Hataraku už v japončine, ,,potrebujú sa dostať do Tokia. Sľúbila som im, že ich odvezieš."

,,Bude mi potešením, dámy," na tieto slová sme o chvíľu sedeli v jeho žltom aute, ktoré sa podobalo krabičke od zápaliek. Naštartoval a za hrozného hluku sme uháňali po ceste, míňali sme veľké polia obrastené plodinami, ktoré sme nevedeli identifikovať.

,,V Tokiu budeme za pár minút, ale každé ráno sú strašné zápchy. Preto každé ráno idem do práce o hodinu skôr," povedal po slovensky. Asi bol rád, že si ju môže precvičovať s odborníkmi.

,,Kde vlastne pracuješ?" zaujímalo ma.

,,V Drink factory. DF. Som hlavný chemik. Vyrábame rôzne nápoje pre celú krajinu. Energeťáky a džúsy."

,,Phe. Hlavný chemik," odfrkla Diana, ,,dôkaz, že v nápojoch je samá chémia."

,,A čo alkohol, Kashi. Vyrábate aj ten?" zaujímalo Ter.

,,Alkohol nie. Alkohol factory nemôžeme konkurovať. Raz som sa snažil jeden vytvoriť, ale nebol bezpečný na konzumáciu," odvetil smutne, ,,odpočívaj v pokoji Greg." Nevedela som, či je Greg potkan alebo človek, ale radšej som ostala ticho.

,,Ter stále vyrába domácu pálenku," Diana prerušila ticho, ,,je skvelá. Myslím tá pálenka."

,,Počul som, že na východe Slovenska je veľa alkoholikov. Je tvoja pálenka bezpečná?" spýtal sa Kashi. Touto otázkou nás trochu zaskočil.

,,No, hej, pili sme ju celú cestu a sme v pohode," odvetila Ter.

,,V tom prípade, by som ju veľmi rád ochutnal," povedal spokojne.

Po chvíľke sme vošli do mesta. Bola tam šesť prúdovka a v obidvoch smeroch bola strašná zápcha. To bolo niečo iné ako u nás v meste.

,,Tam pracujem," Kakashi ukázal na vysoký mrakodrap v strede mesta, bol ďaleko od nás. Na jeho priečelí sa vyjímal hrubý, červeným písmom napísaný nápis DRINK FACTORY a pod tým bolo to isté napísané v znakoch. Už vtedy mi došlo, že ich riaditeľ tam má rád veci vo veľkom štýle. Museli byť trocha komerčný, keď dodávali nápoje do celého Japonska. Muselo tam pracovať veľmi veľa ľudí.

,,Kam vlastne chcete, aby som vás odviezol?" spýtal sa náš šofér.

,,Nemáme jasný cieľ. Chceme si iba pozrieť mesto a nájsť nejakú dobrú reštauráciu. Sme hladné a máme doniesť aj kamarátke, ktorá čaká v kasárňach," vysvetlila Diana.

,,Vy bývať v kasárňach? V tých kasárňach na letisku?" spýtal sa neveriacky Kashi.

,,Áno, naša kamarátka je vojenská pilotka," objasnila som.

,,Vedľa mojej práce je skvelá reštaurácia," povedal, ,,chodím tam na obedy. Majú tam dobré jedlo za fajn ceny a... máte vôbec Yeny?" Na to sme úplne zabudli, musíme potom zmeniť peniaze.

,,Nevieš náhodou, kde tu je banka?" spýtala som sa so zahanbením úsmevom.

,,Vedľa reštaurácie, všetko tu je pekne po kope," otočil sa na nás. ,,Ešte si tu aspoň tak tridsať minút postojíme. Nemáte tú domácu so sebou?"

,,Hej," Ter z kabelky vybrala fľašu, ,,ale asi by si to nemal piť, keď si šofér."

,,To je jedno. Nosím so sebou tri fľašky vody. Pravdepodobnosť, že pri rýchlosti pohybu v zápchach nabúrame je 5 percent," povedal úplne pokojne. Ter mu podala domácu. Zložil z nej vrchnáčik a kvapku si odpil. Následne ju trochu poprehadzoval v ústach. Zatváril sa kyslo a prehĺtol ju. Vytiahol spod sedadla fľašu a zapil ju.

,,No?" Ter nadšene očakávala recenziu od nápojového chemika.

,,Je horká, kyslá a nechutná, Nechápem, prečo to ľudia pijú," povedal znechutene a následne sa nadchol, ,,na druhej strane mám pocit, že bola perfektná a ešte by som si dal.Taký alkohol nemajú ani v AF." Podal späť Ter fľašu. ,,Nikto z celého Japonska nič také nikdy určite nepil. Čo by si povedala na to Ter, ekby sme tvoju domácu ukázali môjmu šéfovi?"