Štyri Východňarky V Japonsku

17. Diana v nebezpečenstve😬

Ja, Sofia, Kashi a šéf sme sedeli v šéfovskej kancelárii na najvyššom poschodí DF a sledovali sme správy. Bolo už dosť neskoro. Desať hodín.

,,Mali by sme sa vrátiť do kasární," povedala som ustarostene, ,,budú sa o nás báť."

,,Máš pravdu," uznala Sofia, vstali sme z gauča a chystali sa odísť. Sofia potiahla Kashiho za plášť aby vstal, niekto nás tam musí odviesť.

,,Počkajte ešte chvíľu," zastavil nás šéf, ,,mám výsledky z predajov."
Položil na stôl niekoľko papierov, na ktorých svietila zelená stúpajúca krivka.

,,Ten váš alkohol ide na dračku," zaspišťal radostne Kashi. ,,A to je v predaji len 3 hodiny."

,,A to nie je všetko," usmial sa šéf ako Alzák v reklame, ,,ani Alcohol Factory nemajú také výdaje. Ste pre našu firmu prínosom."

,,Ďakujeme, ale už vážne musíme ísť," tlačila som Kashiho do víťahu. Zamával šéfovi a už sme sa viezli dole.

,,Ci pana, to bol deň," natiahla sa Sofia.

,,Presne, už aby sme išli domov," súhlasila som.

,,To chcete ísť bez Diani?" spýtal sa Kashi len tak mimochodom.

,,DIANA! ÚPLNE SOM NA ŇU ZABUDLA!" uvedomila si Sofia. ,,Nepriniesla ani to jedlo, koza jedna."

,,Sakra," zanadávala som. ,,Kde môže byť?"

,,Pozrieme sa do tej reštaurácie," ukľudňoval nás Kashi, ,,určite tam bude."

Vyšli sme z budovi a zamierili do resťaurácie, ktorá bola pár krokov ďalej. Svetlá nesvietili a dvere už boli zamknuté.

,,Čo keď sa jej niečo stalo!" začala som panikáriť. ,,Mohli ju chytiť tí zlý týpci, čo chcú bombu."

,,Aký zlý týpci?" nechápal Kashi, ale ignorovali sme ho.

,,Bude v kasárňach, musí," upokojovala ma Sofia, aj keď sama potrebovala upokojiť. ,,Pe povie, čo zrobíme, keby nebola."

Fajn, fajn. Nadýchla som sa a vydýchla. Nasadli sme do Kashiho auta a nakázali mu, aby riadne dupol na plyn. Svišťali sme po Tokiiskich cestách smerom von z mesta. Našťastie bolo neskoro na zápchy.

***

Bol nočný kľud a s Irom sme prechádzali ulicami. Viedol ma do nejakej organizácie podsvetia, netušila som, čo to je, ale nepáčilo sa mi to.

Iro mal na chrbte dve katany a vyhrážal sa mi, že ak sa pokúsim újsť, tak ma zareže. To som vážne nechcela. Zabočili sme do nejakého nočného klubu. Nedávalo mi to zmysel. Nebudú sa ľudia báť ninji so zbraňami? Určite hej. Jedine, žeby tam boli ďalší ninjovia.

Do klubu sa vstupovalo po schodoch, ktoré viedli dole. Zastala som. Nechcem tam ísť, nechcem zomrieť. V duchu som dúfala, že si Sofia a Ter uvedomili, že im chýba maličkosť v podobe mňa a oznámili to na polícii, minimálne ma pohľadajú.

,,Čo stojíš!" zavrčal Iro a to som si o ňom myslela, že je milí. ,,Choď ďalej."

Poslúchla som a plánovala útek. Musím utiecť, keď ma privedie k tomu, s ktorým telefonoval, tak už určite neutečiem.
Hnevala som sa na Petru. Keby nebrala tú bombu, tak v tejto situácii nie som.

Vošli sme do klubu. Skutočne sa to tam hemžilo ninjami a vyzerali, že Ira dobre poznajú. Samozrejme, neviem to na isto. Neovládam japončinu. Keď to prežijem, tak sa ju s istotou naučím.