Nemohla som tomu uveriť. Keď sme sa konečne dostali do klimatizovanej budovy DF, pocítila som šťastie. Kashi ocenil moju domácu a chce aby som ju predstavila ich hlavnému šéfovi! (radostný piskot).
Hala firmy bola celá bielej farby a vyzerala čisto. Ak by ste vyliali čo i len kvapku kávy, celý dojem čistoty by ste porušili. Kashi nás nahnal ku výťahu a niečo zakričal týpkovi na recepcii, nepostrehla som čo.
,,Výťah vedie priamo do kancelárie nášho šéfa Yashin Juya," vysvetlil, ,,nebojte sa." Videl, že sa nervózne mrvíme, tak sa nás snažil upokojiť. ,,Yashin väčšinou dá na moju radu. Viete po japonsky všetky?"
,,Ja nie," priznala Didi, ,,pôjdem radšej do tej reštiky a vezmem nám jedlo. Určo tam budú vedieť anglicky. Stretneme sa tu to v hale, keď sa vybavíte." Pochodovala smerom k dverám.
,,Ty koza jedna zbabelá!" zakričala na ňu Sofia, čím si vyslúžila nevraživý pohľad od recepčného.
,,Môžeme ísť, Ter?" spýtal sa s úsmevom.
,,Hej," prikývla som. Nastúpili sme do výťahu a chvíľu sme sa viezli. Ženský hlas japonsky oznámi, že sa nachádzame na dvesto dvanástom poschodí a vystúpili sme. Ocitli sme sa v kancelárii najdôležitejšieho riaditeľa Drink factory. Bola som nervózna.
Celá miestnosť bola presklená a bolo odtiaľ vidieť všetky strany mesta, dokonca aj slávnu Tokio vežu.
Na gauči modrom v strede miestnosti sedel muž v obleku. Taký tridsiatnik a pozeral do mobilu. Nohy mal vyložené na stole. U nás doma v prísne kresťanskej rodine by to neprešlo.
,,Pane," oslovil ho Kashi, ale tridsiatnik sa rezko postavil a prerušil ho.
,,Konečne, chemik, máš nejakú... inováciu? Niečo čo nás znova dostane na vrchol?" spýtal sa naliehavo a rýchlo, skoro mu nebolo rozumieť.
,,Ha, vždy som hovorila, že si veľký šéfovia iba váľajú zadok," šepla Sofia so smiechom. Ignorovala som ju a sústredila sa na to, aby som rozumela ich rozhovoru. Začínalo to byť zaujímavé.
,,Ako to ,,znova na vrchol?" nechápal Kashi.
,,No tak, že nás Alcohol Factory prevyšuje o tisíc osemsto šesťdesiat zákazníkov," vychŕlil na neho šéf a horlivo mu ukazoval štatistiky v mobile.
,,No... áno. Mám inováciu...," odvetil mu skromne Kashi.
,,Akú, Hataraku? Hovor!" šéf ho chytil za plecia a triasol s ním. Vyzeral ako šialenec.
Kashimu sa podarilo vymaniť z jeho zovretia. ,,Dnes ráno som stretol tuto dievčatá. Sú zo Slovenska. Slováci vyrábajú najlepší alkohol a myslel som, že..."
,,Ach bože," šéf sa trepol po čele, ,,myslel som si, že mi donesieš niečo prelomové a nie dve ženy zo zapadákova a ich falošný alkohol." Namiesto slova falošný použil nadávku, ale tú nemôžem vysloviť.
,,No dovoľte!" bol čas ujať sa situácie. Odstrčila som Kashiho a pozrela sa šéfovi do očí. ,,Náš alkohol nie je falošný! Je taký aký má alkohol byť! Všetci susedia si ho pochvaľujú! Keď som ho pálila, dala som do toho všetko, svoje srdce, dušu a veľa ovocia! Nemôžete haniť prácu iných, keď ste pri nej nepohol ani zadkom!" Vyletela som na neho a hneď som to oľutovala, keď som si všimla Kashiho vystrašený pohľad.
,,Vidím, že máte kuráž, Červienka," narážal na moje na červeno nafarbené vlasy, ,,keď si myslíš, že je tvoj alkohol v niečom prelomový, daj mi ho ochutnať."
Prižmúrila som oči a zamračila sa, veľmi sa mi nechcelo veriť jeho sladkému úsmevu. Čo keď potom fľašou hodí o zem a žiadna domáca nezostane. Nemôžeme sa domov vrátiť len tak, nie po tom, čo Pe spravila.Pozrela som sa na Sofiu, prikývla: ,,Dá vám ju a uvidíte, že je to perfektná domáca pálenka!" Svojim vyhlásením si bola úplne istá a dávala to najavo. Preto som z tašky vybrala domácu a podala ju šéfovy, ten si ju nalilal do hrnčeka a opatrne sa jej napil. Napäto sme čakali, čo povie.
Jeho mimická reakcia bola rovnaká ako Kashiho. Ale keď prehltol, usmial sa. Dokonca ju ani nezapil. Na pár sekúnd som na jeho tvári zaznamena úškrn, ktorý sa behom sekundy zmenil na nadšený úsmev. ,,Myslím, že som vás podcenil slečna..."
,,Tereková," doplnila som ho.
On pokračoval: ,,...Je to výnimočne dobré. Úprimne, absolútne netuším, kde to vaše Slovensko je, ale viem, že sa pre tento alkohol potrhajú..."
,,Slovenská domáca pálenka," znova som ho doplnila.
,,Čo by ste povedali na to, keby sme váš alkohol vo veľkom vyrábali a predávali do všetkých miest v Japonsku?"
,,Čo za to?" spýtala som sa.
,,Vidím, že máte obchodného ducha," pousmial sa a zamyslel, ,,osemdesiat percentný podiel z tržieb."
,,To je až príliš dobré," odfrkla neveriacky Sofia.
Šéf si ju nevšímal: ,,Súhlasíte? Ruku na to? Alebo by ste radšej zmluvu?"
,,Myslím, že radšej tú zmluvu, ktorú si samozrejme dôkladne prečítam," uistila som ho. Tešila som sa, že moju domácu ochutnajú aj v zahraničí. A keď v tom videl potenciál aj šéf, musí to byť vážne dobré.
![](https://img.wattpad.com/cover/336468750-288-k539934.jpg)
YOU ARE READING
Štyri Východňarky V Japonsku
RandomPredstavte si to. Máte skončenú školu, stabilnú prácu a každý deň si užívate lietanie v armádnom letectve. Napriek tomu všetkému máte pocit, že... že vám niečo chýba. Čo by to tak mohlo byť? Ahá, už je to jasné, vaše kamarátky! Čo sa stane, keď sa š...