Štyri Východňarky V Japonsku

16. Krádež❗

Sedela som v našej izbe v kasárňach a sem tam pozrela na hodinky. Takehiko mi hovoril nejakú vtipnú historku z víletu, ale nemohla som počúvať. Začínala som sa báť o dievčatá.

Nemala som ich nikde púšťať.

,,Halo, si vpohode?" spýtal sa ma ustarostene môj nový kamarát.

,,Hej, hej, len... Som unavená," na potvrdenie svojich slov som roztiahla ruky a zívla.

,,Chápem, je to normálne, keď si pilotoval až z Európy," postavil sa a prešiel k dverám. ,,Nebudem ťa rušiť. Keď sa tvoje kamarátky vrátia, pošlem ich sem."

,,Vďaka," poďakovala som skôr ako zabuchol dvere a natiahla sa na posteľ. Sledovala som hodiny, ktoré ukazovali 16:32. Otočila som sa na bok a objala kufrík s bombou. Zavrela som oči a zaspala.

***

Zobudila som sa na to, že mi niekto vytrhol kufor z ruky a bežal na chodbu. V sekunde som sa zobudila a bežala za dotyčným. Vonku bola už tma a na chodbe nikto nebol. Muselo byť okolo deviatej a moje kamarátky sa stále nevrátili. Ešte k tomu sa mi práve snažili ukradnúť kufrík s bombou. Začínala som sa fakt báť.

Do čoho som sa to zase zaplietla.

Začala som kričať, aby mi niekto pomohol. Nikto nevybehol z izby, nikto sa neozval...

Zlodej pribehol k hlavným dverám a lomcoval s nimi. Nemohol ich otvoriť, boli už zamknuté, preto sa rozhodol vybehnúť hore po schodoch. Stále som behala za ním. Musela som ho nejako zastaviť. Vzala som dáždnik, ktorý bol opretý predo dvermi a hodila ho zlodejovi medzi nohy. Podkol sa a pustil kufrík. Zrýchlila som beh a skôr než sa stihol postaviť, som schytila kufrík.

Pristúpila som k zlodejovi a lepšie sa naňho pozrela. Bola to žena a jej tvár mi pripadala povedomá. Ale ani za svet som si nevedela spomenúť odkiaľ.

Žena sa jedným skokom postavila a snažila sa mi vziať kufrík. Odkopla som ju a pevnejšie schytila rúčku.

,,Prosím, slečna Jurkovičová. Dajte mi ten kufrík," z jej úst som začula slovenčinu. Žena sa chytila za brucho a dychčala. Aj ja som dychčala.

,,Prečo by som mala?" odsekla som a urobila krok vzad. Žena sa ku mne približovala. Na to, že som ju kopla do brucha sa rýchlo zotavila. ,,Nevideli sme sa už niekedy?"

,,Nie."

,,Ale ja mám pocit, že hej."

,,Vidím vás prvýkrát v živote a vy mňa tiež," odsekla, bolo vidno, že ju toto moje hádanie nebaví.

,,Ale áno. Ste tá čašníčka z kaviarne na začiatku mesta," ukázala som na ňu prstom a v duchu som si gratulovala, aká som dobrá, že si to pamätám.

Teraz nemala milú usmievavú tvár a krátke blond vlasy mala zviazané v cope. Oblečenú mala čiernu koženú bundu a čierne legýni. Všimla som si, že má na opasku zbrane. Objala som kufrík.

,,No, asi časníčka nebudete...," poznamenala som. Nie čašníčka pokrútila hlavou.

,,Musíte mi dať ten kufrík," povedala náhlivo.

,,Prečo by som mala?" zopakovala som svoju otázku. ,,Aby ste s ním nastojili nový svetový poriadok či čo?" Zamračila som sa a chrbtom narazila do okna. Bola som na konci chodby. Dúfala som, že na poslednú chvíľu niekto víde z izby a zachráni ma.

,,Lebo je to pre vás nebezpečné. Idú po vás všetky japonské gangy, lovci odmien, zlodeji a vrahovia. Urobia všetko pre to aby ho získali a mohli byť tí, ktorí ho donesú hlavnej šéfke známej ako Yuna," vysvetlila mi. ,,Nechcem vám ublížiť."

,,Aj vy pre ňu pracujete?"

,,Nie, ja... pracujem pre Japonskú tajnú službu," priznala, ale nechcelo sa mi tomu veriť. ,,Pochopte to, ste v nebezpečenstve. Po vás aj vašich kamarátkach idú všetci. Dajte mi ten kufrík a bude po probléme."

,,Vy ste japonka? Veď nemáte šikmé oči," zamyslela som sa.

Nie čašníčka si vzdychla: ,,Môžete to prosím brať vážne?"

,,Nie, počkať. Máte ich šikmé. Ako to, že som si to pred tým nevšimla. Som hlúpa," zasmiala som sa.

,,Dajte mi ten kufrík," pani nie čašníčka so mnou stratila trpezlivosť a vytiahla na mňa pištoľ, ,,nechcem vám ublížiť, ale musím keď nebudete spolupracovať."

,,Fajn, fajn, nerobte z toho takú vedu," podišla som ku nej a podávala jej kufrík. Odložila zbraņ a naťahovala sa poň. Vtedy som sa rýchlo otočila a bežala späť ku oknu. Rýchlo som ho otvorila a skôr než som si to stihla rozmyslieť som vyskočila von.