Yeji je 17 ročné dievča ktoré sa po hádke rodičou odstahuje do Kórei a nastupuje na novú školu. Na jej starej škole ju všetci brali ako neviditelnú a jej to vyhovovalo. No keď sa jej prihovorí jedno dievča jej život sa zmení.
Laurel je 16 ročné die...
Prišli sme domov. Vzala som tašku a vybehla som z auta. Vbehla som do svojej izby a zavrela som dvere. Nechápem ako mi toto mohli spraviť. Ak ma Jimin podrazil tak s ním už nikdy nechcem mať nič spoločne. Pozrela som na seba do zrkadla. Uniforma od krvi a z nosa mi ešte tiekla krv. Nechcela som isť z izby von takže som si krv utrela do rukava. Vtedy niekto zaklopal na dvere. "Laurel si vporiadku?,, ozval sa spoza dveri Yeonjun. "Nechaj ma,, povedala som a oprela som sa o dvere. "Laurel chcem ti pomôcť prosím,, povedal Yeonjun. Zošuchla som sa na zem a do oči sa mi tlačili slzy. "Laurel prosím,, ozval sa Yeonjun znova. Odišla som od dverí a sadla som si na zem k posteli a skryla som si hlavu ku kolenam. Počula som ako Yeonjun otvoril dvere. Cítila som ako si sadol vedľa mňa. "Laurel povieš mi čo sa deje?,, spýtal sa Yeonjun. Pozrela som nanho uplakanými očami. "Prosím,, povedal. "Tak fajn,, povedala som potichu. Porozprávala som mu o tom dievčati. Yeonjun ma objal okolo pliec. "Prosím Laurel netráp sa tým,, povedal a pozrel na mňa. "Ako by si sa cítil kebyže ťa niekto podozrieva tak ze ti rozbije nos a nadava ti že si zabil ludi?!,, zvýšila som hlas. "Nehovorím nič do toho že by som sa necítil tak ako ty ale ja viem že vrah nie si,, povedal. Pozrela som nanho. Objala som ho. "Nenávidim ťa ako brata ale ďakujem,, usmiala som sa. Odtiahla som sa. "Môžeš isť preč,, povedala som a on sa zasmial. Vstal a odišiel z mojej izby. Otvorila som skriňu a prezliekla som sa do čistých vecí. Unifromu som dala do pračky. Chcela som ju vyprať čo najskôr aby sa nedostala krvavá do rúk mame. Išla som do svojej izby a lahla som si na posteľ. Zobrala som mobil, sluchadla a rozmýšlala som čo si pustím. Nemám niakych svojich oblubených spevákou. No skúsila som si zapnuť Nmixx lebo to je skupina ktorá je tu v Kórei dosť populárna. Zapla som Spotiffy a vyhľadala som si ich. Pustila som si prvú pesničku Love Me Like This. (Máte ju hore;)
Nehovorím že ju budem počuvať stále ale nebolo to zlé. Pustila som si ich album a zavrela som oči.
Otvorila som oči. Nevedela som kde je sever a v izbe bola tma. Na hlave som mala sluchadla. Posadila som sa na posteľ a rozbrala som si mobil. Bolo 19:57. Vzdychla som si. "Važne som mohla prespať celé poobedie?,, spýtala som sa samej seba a vstala som. Vyšla som z izby a išla som do kuchyne. V kuchyni bola mama a robila večeru. "Ahoj Laurel,, pozdravila ma. "Ahoj,, pozdravila som ju rozospato. "Zavolaj Yeonjuna na večeru,, povedala ked davala jedlo na taniere. Prikývla som a išla som smerom do Yeonjunovej izby. Zaklopala som a povedala som mu že ma isť dole. Potom som išla späť do kuchyne. Najdeli sme sa, osprchovala som sa a lahla som si späť do postele. Nemyslela som si že zaspím rýchlo lebo som spala do teraz. Rozmýšlala som nad dnešným dňom. S tou spomienkou som aj zaspala.
Zobudila som sa na ten najhorši zvuk na cele plánete a v celom vesmíre. Ano všetci vieme čo to je za zvuk. Zvuk budíka. Vtedy som si uvedomila že je víkend. "Tak prečo mi sakra zvoní budík?!,, spýtala som sa a vypla som ho. Zobudil ma tak skoro a ja môžem spať. No nezaspala som už takže som išla do kuchyne. Dala som si niečo na raňajky a išla som späť do svojej izby. "Čo budem dnes robiť?,, spýtala som sa steny. (Ano stena je užasny poslucháč na vaše problémy XDD)
Zobrala som mobil a išla som na Instagram. Otvorila som chat a napisala som Jiminovi že sa o 10:30 stretneme v parku. Važne som sa ho musela spýtať či o tom niečo vie. Odpisal že OK takže som si išla spraviť hygienu a prezliekla som sa.
К сожалению, это изображение не соответствует нашим правилам. Чтобы продолжить публикацию, пожалуйста, удалите изображение или загрузите другое.
Zobrala som mobil a išla som dole. "Je zaujímavé že nemaš na sebe nič čierne,, ozval sa hlas za mnou keď som sa obúvala. "Ha ha moc vtipné,, povedala som a postavila som sa. "Dávaj si pozor,, povedal Yeonjun a išiel do obývačky. Vyšla som z domu a išla som smerom do parku. Bola som tam prvá. "Že ma to prekvapuje,, povedala som si. Sadla som si na lavičku a pozerala som do mobilu. Prešlo 10 minut a on nikde. "Robi si zo mňa srandu?,, povedala som si a napisala som ku kde je. Zachvílu pribehol zadýchaný. "Prepač že meškam,, ospravedlnil sa. Nepovedala som na to nič. "Potrebujem sa z tebov porozprávať,, povedala som a on na mňa prekvapene pozrel. "Ano?,, spýtal sa. "Poznaš Wonyoung?,, spýtala som sa. "Akú Wonyoung?,, spýtal sa. "Ano alebo Nie?!,, spýtala som sa. "No poznám,, povedal. "Včera ma v škole zbila lebo si mysli že som zabila všektých tých ludí,, povedala som a Jimin vyzeral prekvapený. "Čo to ma so mnou?,, spýtal sa. "Ževraj si jej hovoril že sa o mňa bojíš a možno ma podozrievaš tiež,, povedala som. "To nie je pravda,, povedal. "Ako ti môžem veriť?,, spýtala som sa. "Ja neviem ale nemyslím si že si vrah,, povedal no do oči mi nepozrel. "Pochybujem o tom,, povedala som. "Mysli si čo chceš ale nemyslím si to,, odvrkol mi. "Tak to dokaž!,, zakričala som. "Počuvaj mám tušenie že ťa chcú zabiť takže to ti hádam stačí,, povedal a pozrel mi do oči. Prekvapene som nanho pozrela. "Ako to vieš?,, spýtala som sa. "To sa ma nepýtaj mám to od Yoongiho,, povedal a postavil sa. "Od Yoongiho?,, spýtala som sa. "Hej,, povedal. "A kam teraz ideš?,, spýtala som sa. "Tak vidím že nič iné nechceš tak idem domov,, povedal a kračal preč. Pozerala som za ním a rozmýšlala som nad tým čo povedal. Musím sa porozpravať o tom z Yoongim. Ak teda hovoril Jimin pravdu.
Dalšia čaast je na svete. Moc sa ospravedlnujem že nevychadzajú časti ale budem sa snažiť pisať častejšie<3
