𝗕𝗶𝗿𝘁𝗵 𝗘𝗻𝗲𝗺𝗶𝗲𝘀

8.Kapitola

                          VANESSA
Vážne sa toto stáva iba mne? Je pravda, že preradenie do nového tímu je pokrok a preradenie do TÍMU JEDNOTIEK je niečo neuveriteľné, ale radšej sa asi zabijem ako toto absolvovať.

Aby som vám to trochu vysvetlila. Tak trochu som vám zabudla povedať, že Mattheo je trénerom, hmm lenže nie tak obyčajným. Samozrejme patrí do TÍMU JEDNOTIEK. Áno patrí tam. Predpokladám, že má aj nejaký ten talent, ale aj tak tam je skôr kvôli tomu, že jeho tatinko je tu boss. Pretože nevidím dôvod aby tu inak bol, taký dobrý nemôže byť. A hej aby som nezabudla je "leadrom" skupiny takže som odsúdená do záhuby. Nikto sa so mnou nebude baviť.

Keď Nick videl ako sa tvarím začudovane sa spýtal:
„Nie si potešená? Je to česť, byť v najlepšom tíme v Európe.“ Povedal a smutne sa na mňa pozrel. Na pretvárku som sa usmiala a povedala:
„Nie len ma to veľmi prekvapilo vôbec som to nečakala. Bola som v tom, že pôjdem do iného tímu.“ Nick sa tváril, že ho to presvedčilo aj keď na očiach mu bolo vidno, že mi neuveril.
„Tak potom vitaj u nás!“ Otvoril dvere do oddychovej miestnosti pre tím a ukázal rukou nech vstúpim. Vošla som honosnými dvermi a nadšene vzdychla. Bolo tam krásne, je vidno že Mattheov tatinko si dal záležať. Však jasné, keď je tam jeho syn musí to byť perfektné, ale hlavne že my sme mali špinavý sklad, ktorý bol "akože" oddychová miestnosť, ale toto je čosi iné.
Boli tu štyri kreslá a jeden gauč pre dvoch. Pre všetkých z tímu. -V jednom z nich budem sedávať- pomyslela som si. Alebo nie, lebo ma vyhodia skôr než si tu niečo užijem.
Medzi kreslami stál stolík a na ňom boli pohodené playstation a papiere s plánmi na večerné show. V tých kreslách o všetkom premýšľali a rozhodovali. Naľavo od kresiel bola na stene veľká telka. Určite na nej hrávajú hry.
Ďalej bola v miestnosti maličká knižnica so stoličkou a malou lampičkou na čítanie. Knižnica bola oddelená od miestnosti kvetmi tak aby mal čitateľ pokoj.
Taktiež tu bola jedna posteľ, malá kuchynka a kúpeľňa s wckom. Videla som aj schody, ktoré viedli niekam nahor, ktovie kam. Bolo to tu tak vybavené, že aj bývať by sa tu dalo.
Celá izba bola zariadená do bielej, čiernej a zlatej farby. Farby spolu ladili a vytváralo to perfektný dojem. Vyzeralo to úchvatne, no aj tak neviem nemyslieť na to čo bude neskôr, keď tu bude Mattheo a jeho tím. Zožerú ma zaživa.

„Tak čo povieš?“ Spýtal sa ma Nick a ukázal rukami na izbu.
„Je perfektná.“ Obdivne som vzdychla. Táto izba bola NAOZAJ perfektná. Prikývol a tiež sa nechal unášať tou atmosférou čo sa tu vznášala. Nevedela som si predstaviť, že tu budem tráviť polovicu z každého dňa.
„Je neuveriteľné, aký dojem vytvára táto izba.“ Povedal Nick a otočil sa na mňa.
„Tu budeš so svojím tímom, oddychovať, pripravovať sa na súťaže a show, a tráviť všetok čas plánovaním.“
„Páni, stále tomu nemôžem uveriť. Naozaj sa to deje?“ Spýtala som sa nahlas samej seba. Nick sa zasmial no nič nepovedal.
„Tam tie schody.“ Ukázal na ne.
„Vedú hore do izieb. Každý z trénerov tam má svoju izbu, takže je ich tam dokopy šesť. Jedna z nich bude tvoja.“ Žmurkol na mňa.
Na čo sú im vlastne izby?
„A na čo sú im tie izby?“ Spýtala som sa, s otázkou v očiach. Nick sa na mojej otázke začal smiať.
„Nie každý z nich je z tohoto mesta a ak ich budeme potrebovať viac dní za sebou musia tu ostať spať, no a ty a jeden ďalší, čo bývate tu ich máte na to, ak by sme vás tu potrebovali cez noc na nejakú show. Chápeš?“ Spýtal sa. Ja som prikývla. V podstate to dávalo ako taký zmysel.

Budem tu tráviť veľmi veľa času, čo je úžasné, pretože sa tu cítim ako doma. Vôbec neviem čím to vlastne je, pretože u nás doma to vyzerá inak, no táto miestnosť vo mne vzbudzuje len dobré pocity.
„Takže, väčšinu čo potrebuješ vedieť ti povedia ostatný z tímu. Ja ťa budem učiť to je pravda, no tréneri ti vedia povedať oveľa viac ako ja. Leader tímu, v podstate teraz už aj tvoj leader, Mattheo príde za chvíľu, a o pätnástej stretneš aj ostatných. Môžeš sa spoľahnúť, že Mattheo ti všetko dobre vysvetlí už som sa ho na to pýtal či bude ochotný, a neboj sa je v pohode.“ Vysvetlil mi Nick a spýtavo sa na mňa zahľadel.
Že je v pohode? Asi na ako koho Pán učiteľ, chcela som povedať no zahryzla som si do jazyka. Nechcem tu s ním rozoberať túto kravinu.
Počkať, vlastne! Však on už za chvíľu príde, určite už vie, že som to ja kto je tu nový, a určite o tom sa so mnou chcel rozprávať v škole, ach bože ja hlupaňa, prečo som sa s ním pohádala? Teraz som si to všetko zťažila.
„Nessa? Poznáš Matthea Lorenza?“ Spýtal sa.
Ako na to do riti prišiel?! Buď som vážne taká nevšímavá, alebo proste ma všetci dokážu prečítať ako otvorenú knihu. Dúfam, že ani jedno z toho to nie je.
„Nie, ako si došiel k takému záveru!“ Vyhŕkla som až príliš rýchlo a on nadvihol obočie. Asi moc neveril tomu čo som povedala.
„No ja neviem, keď som povedal jeho meno tak si sa divné zatvárila.“ Odpovedal mi.
„Hmm, to bolo asi z toho stresu. Nie som si istá či ma tu príjmu.“ Povedala som ostýchavo. V podstate som teraz neklamala tak prečo to vyznelo tak zle?
„Neboj sa, Mattheo a jeho tím sú super, určite si s tebou budú rozumieť. Si im celkom dosť podobná.“ Hodnotiaco sa na mňa pozrel. Som im dosť podobná? Nie, to určite nie. Mattheovi sa nepodobám ani jednou vlastnosťou. Nie.
„O tom pochybujem.“ Povedala som neveriacky a zdvihla som na Nicka obočie.
„Ale si, nepoznáš ich. Ja ich poznám viac než dobre. Sme dobrý kamaráti a to aj s Mattheom. Síce máva také agresívnejšie chvíľky, ale to len občas, takže sa nemusíš báť. A podobáš sa im viac než dosť.“ Zakončil a znova začal hovoriť aby som nemohla namietať.
„Azula dostane nová trénerka, ktorá prišla do tvojej bývalej skupiny. Ty, dostaneš nového delfína, ktorý sa aj hodí na takúto ťažkú prácu.“ Pokrčil nosom akoby sa mu nevidel nápad, že by sem vôbec mal prísť Azul. Ja som sa na neho vyjavene dívala. Toto nepovedal však ? To nemyslí vážne. Ja musím mať svojho Azula, je jediný ktorému ako tak rozumiem.
„Čo?!“ Spýtala som sa, či som dobre počula.
„Nessa, prepáč, ale nemôže tu pracovať. Nezvládol by to a už je na to príliš starý. S delfínmi ti to ide nebudeš mať problém s novým.“ Usmial sa na mňa, potľapkal ma po pleci a odišiel preč.
Ja som nebola schopná sa ani len pohnúť, bola to rana pod pás. Matthea by som ako tak zvládla, ale Azul? Nie toho mi nemôžu odobrať je to najlepšie čo som kedy stretla. Chcelo sa mi plakať a kričať zároveň. No vedela som, že Mattheo každú chvíľu príde a nemôžem sa pri ňom zrútiť. Prehltla som nahromadenú žlč v krku a uprene sa dívala na dvere.

Po piatich minútach som na chodbe začula kroky. Rýchle, dlhé a rytmické. Rytmické tak isto ako bol dnes ráno aj jeho dych. Preboha, len teraz nespanikár. Vanessa, prosím. Prosila som sa v hlave. Musíš vyzerať vyrovnane, že ťa nič nerozhodí. Dokonca ani stretnutie s tvojim úhlavným nepriateľom.
Po chvíľke ticha som za dverami začula hlboký nádych a výdych. A je to tu!

Takžeeee môžete sa na ďalšiu kapitolu tešiť, a hodneee! <3