𝗕𝗶𝗿𝘁𝗵 𝗘𝗻𝗲𝗺𝗶𝗲𝘀

22.Kapitola

VANESSA
Hodina ubehla rýchlo a Mattheo ma nevyrušoval. Na konci som si iba zhrabla veci a vykročila som, že idem preč z tejto dusnej miestnosti. Napadlo mi však, že by som zašla za Diegom. Popravde neviem čo by som mu povedala, ale mohli by sme sa spoznať. Nápad sa mi pozdával.
Mattheo už vďakabohu odišiel, ale bez akéhokoľvek slova čo ma znepokojilo. Nechala som to tak a začala som hľadať Diega. Nikde som ho nevidela. Povzdychla som si a otočila som sa na Camillu.
„Poznáš Diega Morelliho?" Spýtala som sa jej popritom ako sa balila.
„Hmm, to meno som už počula, ale nepríde mi známe. Prečo...nebodaj sa ti páči?!" Skríkla nadšene. Ach jaj, zase si domýšľala. Prst som si priložila na pery nech je tichšie. Ona sa hneď zapýrila a pohľadom sa mi ospravedlnila.
„Nie, len sme sa nejakou náhodou ráno stretli. Chcem vedieť kto to je." Pozrela som sa na ňu a ona sa uškrnula. Zamračila som sa.
„Ak o ňom chceš niečo vedieť, nie je najlogickejšie za ním zájsť?" Zasmiala sa a už sa rozbehla ku dverám. Zostala som tam a rozmýšľala som nad tým čo povedala. Mala pravdu. Musím ho nájsť. Vybehla som von z triedy, ale hneď som zamrzla.

Mattheo niekoho držal silno za krk a niečo mu kričal do ucha. Bol očividne nahnevaný, pretože sa mu na krku objavili žily. Okolo nich sa zhromaždilo veľa študentov a všimla som si aj jednu učiteľku, ktorá sa tam snažila dostať a odtiahnuť ich od seba.
Začala som sa k nim predierať, pretože som nevidela koho škrtil. Prosila som všetkých aby sa mi odstúpili, ale nepočúvali tak som sa silou začala predierať. Niektorý frfľali, niektorý sa mi nakoniec aj uhli. Keď som sa k nim dostala, to čo som videla mi vybilo dych.

Mattheo škrtil...Diega. Do riti čo?!
„Kurva..." Šepla som a zakryla som si ústa rukou, keď som videla ako vyzeral Diego. Nedokázal dýchať a bol úplne červený, zhnusene sa na Matthea pozeral a snažil sa vymaniť z jeho zovretia. Nemal šancu, pretože Mattheo je určite silnejší a poznám jeho stisk.
Nevedela som čo robiť.

Silno som potiahla Matthea za jeho rameno. Obzrel sa za seba. Zbadal ma a očami mu prebehla bolesť. Nechcel aby som to videla, aj tak som mu však v očiach videla aj jeho hnev.
Zhnusene a zároveň zhrozene som sa na neho pozerala. Do očí sa mi nahrnuli slzy.
Viem, že je agresívny a tak, no ešte nikdy neubližoval nikomu, teda okrem mňa, ale to je jedno.
„Kurva..." Šepla som znova tentokrát už aj s hnevom.
„Pusti ho!" Tentoraz som už skrikla. Teraz si ma všimol už aj Diego, ktorému sa už zatvárili oči. Uvedomila som si, že ostatný študenti naokolo im skandujú. Niektorý Diegovi, avšak väčšina Mattheovi. Vidno, že je preslávený, no už viem aj kvôli čomu.

Chcela som sa rozbehnúť, keď ma zastavili niečie ruky a potiahli ma dopredu. Bol to Mattheo, ktorý už konečne pustil Diega, no teraz ktovie kam ťahal on mňa. Šla som za ním ako poslušný psík, no raz som sa za seba obzrela. Diego sedel na zemi a sťažka dýchal, učiteľka sa tam už konečne dostala a pomáhala mu vstať. Zrazu sa pozrel na mňa. Jeho pohľad ma skoro zrazil na zem. V jeho krásnych očiach sa skrývalo toľko hnevu a bolesti zároveň.
Smutno som sa na neho pozrela a odvrátila som pohľad.

Mattheo ma odtiahol na babské záchody. Oprel ma o stenu, svojími rukami ma tam uväznil aby som neutiekla a sťažka dýchajúc sa na mňa pozrel. Hodnotil situáciu a moje pocity. Zamračila som sa na neho a čakala som na vysvetlenie.
„Prepáč..." Šepol po dlhých dvoch minútach ticha. Nadvihla som jedno obočie a prekrížila si ruky na prsiach.
„Musíš, ale pochopiť..." Hlas mu zrazu zlyhal.
„Čo?" Nahnevane som mu povedala a tvrdo som sa na neho pozrela. Nevydržal a odtiahol pohľad.
„Prosím...nerob to ešte ťažšie." Povedal a znovu sa na mňa prosebne pozrel.
„Tak hovor!" Skríkla som už. Strácala som trpezlivosť.
„No..." vzdychol si.
„Poznám Diega už dlho. Je to totálny kokot s veľkým K. Využíva baby, vydiera ich a ubližuje im. Už viackrát som to videl na vlastné oči a nemohol som to zastaviť, aj keď som chcel. Nesmieš s ním byť v blízkosti rozumieš?" Spýtavo sa na mňa pozrel. Ja som potrebovala spracovať to čo mi povedal. Nevedela som či mu veriť, tak som mu naznačila nech pokračuje ďalej. Povzdychol si a pokračoval:
„Nechcel som mu ublížiť...len keď som videl ako sa na teba celú hodinu pozerá, ako si ťa vybral za nový terč, novú obeť. Nevydržal som to. Musel som mu ukázať, že ti neublíži..." S nádejou sa na mňa pozrel a spustil obidve ruky, ktorými sa pred chvíľou opieral o stenu. Nechcel na mňa tlačiť. Kedykoľvek som teraz mohla ujsť, no ja som zostala. Pozrela som sa naňho a hľadala som kde klamal. Nikde. Neklamal.

Prehltla som nahromadenú guču v hrdle a kývla som mu.
„Ja...um..chápem." Šepla som zachrípnutým hlasom.

Mattheovi sa rozšírili zreničky a priblížil sa ku mne. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela sa mu na pery. Boli sme pri sebe nebezpečne blízko.
„Matt..." Šepla som. Zavrel oči a vydýchol na mňa teplý vzduch. Van spamätaj sa! Čo si si dnes ráno hovorila o tvojich plánoch? Plán A síce nevyšiel, ale plán B... Musí vyjsť.
Zatla som sánku a uškrnula sa. Prstami som mu prešla po ostrej sánke. Prehltol a zapozeral sa mi do očí. Zahryzla som si do pery, pozrela som sa mu do očí a potom pomaly na pery. Prechádzala som pohľadom po každom kúsku jeho tváre a ešte viac som sa k nemu nahla. Prešla som mu po tvári rukou a on zavrel oči.
„Chápem..." Začala som, no už som to nedokončila. Priložil mi prst na pery a jemne mi po nich prešiel. Nechápavo som sa na neho pozrela. Usmial sa, ale tak diabolsky a zároveň krásne. Mimovoľne som pootvorila trochu ústa. Cítila som ako sa mi jemne zrýchlil dych a každý jeho dotyk ma začal vzrušovať. Priblížil sa a jemne mi vtisol bozk na ucho, potom na líce a ďalej pokračoval, až sa dostal k mojím perám. Pozrel sa na mňa, keď sa mu v očiach čosi čertovské mihlo. Rýchlo sa odo mňa odtiahol a odpochodoval preč. Jasné! Nemala som slov. Taký istý kokot ako Diego, ak to vôbec bola pravda to čo hovoril. Super.

Zostala som zarazená sa opierať o chladnú stenu a premýšľať. Nešla som za ním. Načo. O pár sekúnd ako Mattheo odišiel vošli dnu nejaké baby. Môžem byť rada, že nás tu neobjavili sa olizovať. V podstate za to môžem byť aj ja rada. Preboha veď môj plán B skoro zlyhal. Fajn, vymýšľam asi plán C, keďže vidím, že mi zatiaľ nevydržal ani jeden z plánov.

„Prečo tu bol ten pekný chalan?" Spýtalo sa jedno z dievčat, ktoré vošlo na wcka. Vyzeralo, že žiarli.
„Čo ťa to zaujíma?" Nadvihla som obočie, nečakala som ani na odpoveď a išla som preč. Keď som vychádzala von na perách sa mi zjavil úškrn. „Čo ťa to zaujíma." Stále som si tú vetu prehrávala v hlave a uškŕňala som sa nad tónom akým som to povedala.
Bože. Vanessa.
Ty si ale krava !

Taak, je tu nová kapitola. Dúfam, že sa ľúbi. Sľubujem, že budem vydávať častejšie. Cmuk. <3