𝗕𝗶𝗿𝘁𝗵 𝗘𝗻𝗲𝗺𝗶𝗲𝘀

19.Kapitola

(Užívajte hudbu)
MATTHEO
Priblížil som sa k nej, do nosa mi udrela jej sladká, vanilková vôňa. Nemohol som odolať jej pohľadu. Prenikavými modrými očami sa ma pýtala, čo robím. Na túto jej otázku v očiach som jej nedokázal odpovedať. Sám som nevedel čo robím, do čoho sa púšťam. K tomu nedokážem popísať čo k nej cítim.
„Mattheo." Vydýchla na mňa svojim anjelskym hlasom. Prebehla mnou vlna vzrušenia. Pozrela sa na moje pery a potom naspäť. Neodolal som, jednou rukou som jej pustil bok a prešiel jej palcom po perách. Vrátil sa mi flashback z kuchyne. Trochu som sa zľakol, že znova utečie, no nedal som to na sebe znať a zahľadel som sa jej do očí.
„Hmm..." Zavrčal som svojvoľne. Privrela oči a spopod mihalníc sa mi pozrela do tých mojich.
„Prestaň." Šepla. Vedel som, že to, ale nechcela, pretože jej telo hovorilo niečo iné. Oči jej svietili, aj keď jej hlava sa bránila.
Pritlačil som ju k sebe bližšie. Teraz sme si dýchali z úst do úst, a venovali sme si pohľady.
V jej očiach sa čosi čertovské mihlo a nečakane rýchlo sa odo mňa odtiahla. Zavrčal som veľmi nespokojne a pozrel sa na ňu ako porazené malé decko. Znova som ju chytil a pritlačil si ju k sebe. Vôbec sa nebránila a j keď na tvári jej svietil úškrn. Diabolsky sa zasmiala.
„Theo, Theo." Vyčítavo sa na mňa pozrela.
„To už nikdy nerob!" Šepol som jej nahnevane do ucha. Usmiala sa a prešla mi rukou po vlasoch.
„Minule si sa hral TY so mnou, teraz sa budem JA s tebou." Šepla mi do ucha najkrajším hlasom aký som kedy počul a jemne mi ho pobozkala. Nečakal som, že je taká dračica a zarazilo ma to. Využila to, a svojim jazykom mi obkreslila linku mojich pier. Vzdychol som jej do úst a pritlačil si ju k sebe. Neprotestovala, no ani neotvorila pery. Kusol som jej do nich a ona vzdychla. Jazykom som jej vošiel do úst. Rukou mi vošla do vlasov a masírovala mi hlavu. Ja som jej ruky položil na zadok.
Ležala na mne a bozkávala ma. Bol to ten najlepší pocit, aký som kedy zažil. Nerozumel som prečo, veď je normálna baba, no nikdy som to pri žiadnej inej necítil.
Pohladil som ju po chrbte a pleskol ju po zadku. Nahlas mi vzdychla do úst. Na chvíľu som sa odtiahol, pretože som sa už potreboval nadýchnuť. Ona ma však nenechala si ukradnúť kúsok kyslíka a prilepila sa na moje pery skôr, čím mi vyrazila dych. Nedokázal som nad tým prevziať kontrolu a ani sa nadýchnuť, len som spolupracoval.
Po chvíli sa ona odtiahla aby sa konečne nadýchla, pretože tiež nedokáže vydržať večne. Aj keď obidvaja vieme veľmi dlho vydržať bez nadýchnutia, keďže pracujeme viac menej vo vode.

Chcel som jej to vrátiť a prilepiť si ju na pery skôr než sa stihne nadýchnuť, no môj úmysel prekukla skôr než som to stihol zrealizovať.
„A-a-aa!" Pokrútila hlavou a uškrnula sa. Ja som sa zatváril ako previnilý pes a prikývol som. Usmiala sa na mňa svojim teraz už diabolskym úsmevom a pritiahla si ma k sebe.
Netušil som aká vie byť drsná a prefíkaná. Poznám ju vynikajúco, no nikdy som ju takúto nevidel. Vždy bola anjelikom. Je pravda, že som s ňou nikdy nebol na žiadnej párty, kde to vie určite roztočiť. Viem, že sa ku mne raz dostalo, že má úžasné pohyby a je kráľovnou všetkých párty. Myslel som, že to sú kecy. Očividne nie.
Kráľom párty som tu síce ja, no kráľovná to je niečo iné.

Dravo má bozkávala a užívala si. Kontrolu prebrala ona, aj keď ja som stále o ňu bojoval. Nevedel som sa nabažiť jej krásnych, plných pier. Chcel som aby to trvalo večne, ale ona ma od seba jemne odtlačila.
„Stačí." Šepla a rýchlo sa odo mňa odtrhla, aby som jej v tom nestihol zabrániť. Šibalsky sa na mňa usmiala a oprela sa o čelo postele. Ja som zhlboka dýchal a snažil sa vyrovnať svoj dych. Ona vyzerala úplne v pohode. Sadol som si vedľa nej a pozrel sa na stenu oproti mne. Obidvaja sme rozmýšľali, ktovie ako dlho o svojom a dívali sa všade inde len nie na seba. Nevedel som čo jej povedať. Bolo to tak prvýkrát, lebo vždy som nejakej kurve, ktorú som pred chvíľou olizoval, čosi vedel povedať, no teraz som sa bál ako zareaguje. Takže som čakal kým prehovorí ona. Nedokázal som aj tak spracovať čo sa stalo, takže potrebu sa rozprávať, som nemal.
„Žiješ?" Spýtala sa ma po chvíli.
„Čo?" Nechápal som.
„Už trikrát so sa ťa niečo pýtala." Kývla mi a zasmiala sa jemným hlasom.
„No a čo si sa pýtala?" Nadvihol som obočie. Fakt som to nezaregistroval.
„Nepoviem." Zahryzla si do pery a vzhliadla na mňa spopod mihalníc.
„Mal si počúvať." Škodoradostne sa zasmiala, lebo vedela, že budem prosiť až kým mi to nepovie. Na protest som povedal:
„Dobre." Šepol som jej do ucha a jemne jej doň dýchol. Zhlboka sa nadýchla a vsala do seba vzduch. Všimol som si aj ako jej naskočili zimomriavky. Ha! A mám ťa! Snaží sa tváriť, že moja prítomnosť jej nič nerobí, no toto ma len utvrdilo v opaku.
K tomu ešte aj nesúhlasila s mojou reakciou. Myslela si, že budem vymýšľať a prosíkať ju, kým mi to nepovie. Ale teraz mi to bolo vlastne aj jedno čo povedala.
„Aha, takže sa ideme hrať na ľahostajných." Zavrčala a postavila sa na odchod.
„Kam zas ideš?!" Zvýšil som hlas. Vadilo mi to, aj keď som musel vyzerať ako keď dieťaťu berú obľúbenú hračku a chce ju naspäť.
„Ale, ale. Nemám pocit, že budeš mať ďalší záchvat zlosti, takže myslím, že už môžem ísť." Kývla mi a poslala mi vzdušnú pusu. Akože som si ju zotrel z líca a vyplazil na ňu jazyk. Začínala ma štvať.
„To je, ale neslušné!!!" Skríkla a ako dieťa sa zasmiala. Vstal som z postele a podišiel som k nej, nahol som sa a povedal:
„Nikam proste nejdeš!"
Jemne pokrútila hlavou a vykročila ku dverám. Silno som ju chytil za zápästie a pritiahol si ju k sebe. Venoval som jej letmý bozk. Ona sa na mňa prekvapene pozrela a otvorila ústa. To som využil prisal sa k nej a nepustil ju. Pritlačil som si jej hlavu k sebe a začal ju vášnivo bozkávať.
Na začiatku protestovala tak som sa trochu odtiahol a do pier jej zavrčal:
„Ešte ťa chcem!" Zaskučal som a znova ju začal bozkávať. Ohromilo ju to, no protestovať neprestala.
Neviem čo ma to popadlo, no musel som cítiť jej pery a jazyk na tých svojich. Musel som mať pri sebe Vanessu.
Ona však pritláčala svoje pery k sebe a nedovolila mi do nich vojsť a ochutnať jej šťavnaté pery. Zvraštil som obočie a prísne sa na ňu pozrel.
„Otvor ich!" Rozkázal som jej hlasom, ktorý by poslúchol každý. Potreboval som jej pery, takže ma bude poslúchať. Som naučený, že vždy dostanem to čo chcem. A keď nie, tak si to bez starosti zoberiem.
Zvláštne sa na mňa pozrela a jemne ich otvorila. V sekunde som zareagoval. Začala aj konečne spolupracovať, na čo som jej vzdychol do úst, pretože takú slasť som cítil prvýkrát. Všetky vlastne tieto pocity som pri nejakej babe cítil prvýkrát.
„Áno." Zavrčal som a pritlačil ju k sebe. Teraz sme boli k sebe prilepený a dotýkali sme sa na každom kúsku tela. Trochu ma otravovalo, že sa musím skláňať, keďže je oveľa nižšia, no kvôli jej perám by som spravil aj nemožné.

Obmotala si obidve ruky okolo môjho krku a jednou mi vošla do vlasov. Pritiahla mi ich na čo som spokojne sykol. Jednu moju ruku som si položil na jej bok a druhú na zadok, ktorý som jej aj potom stlačil.
Slastne vzdychla a vlasy mi ešte silnejšie pritiahla.

Nemohol som uveriť, že sa toto práve deje. No aj tak som vedel, že keď toto skončí budeme zase "nepriateľmi", aj keď to mi vôbec nevadilo. Baví ma sa s ňou handrkovať.
Jemne sa odlepila od mojich pier a šepla:
„Musím už ísť domov." Odtiahla sa a rýchlo podišla k dverám. Nič som ani nestihol povedať a vykĺzla preč. Nenapadlo mi za ňou ísť, a tak som sa radšej pozrel na čas. Bolo už fakt veľa hodín. Devätnásť. Fúha.

Keď odišla cítil som sa nejak osamotene a domov sa mi fakt nechcelo. K tomu som si aj spomenul na Leiru a všetky ďalšie skurvene zlé veci. Kopol som do stola a hodil mobil o zem. Zaujímavé, že sa nerozbil. Aj keď môžem byť rád, lebo doma by ma za to zabili, no teraz by mi to aj bolo jedno. Áno máme veľa, nadmerne VEĽA peňazí, ale moji rodičia majú aj tak problém za čokoľvek niečo minúť. Musí to byť strašne podstatná vec aby ju kúpili, čož môj mobil by pre nich nebol, takže by som si ho musel kúpiť zo svojho, ktoré aj tak vždy premrhám na alkohole v baroch.
Vlastne, keď už myslím na tie bary, zájdem do jedného sa poriadne opiť. Vážne potrebujem niečo silné, inak by mi asi už jeblo v tejto izbe.

@nessa.cr: Delfíny sú neuveriteľné a úžasné zvieratá 🌅 chápu lepšie ako ľudia.
Dnes prvý tréning s Adirou!

Páči sa to @natt.martínezz a 298 ďaľším

KOMENTÁRE:
@natt.martínezz: Wow!!

@avaa_rdr.: Obidve ste úžasné ❤️

Tak aké to je?? Napíšte komenty!
Trošku sa do toho dostávame! <3