𝗕𝗶𝗿𝘁𝗵 𝗘𝗻𝗲𝗺𝗶𝗲𝘀

29.Kapitola

MATTHEO
Cieľovou čiarou som preletel ako prvý ("nečakané", ako vždy). Dokopy som za sebou vyhral 24×, čo je rekordom. Ešte nikto v "carrera de fiesta" to nedokázal, a ani nedokáže o to sa postarám. Avšak moc som sa netešil z víťazstva, mal som totiž úplne prázdnu hlavu bez myšlienok. Možno ešte z pretekov, ale to sa mi nestáva.
Marío ma potľapkal po pleci a veselo sa usmial, videl však že sa niečo deje a úsmev mu hneď padol z tváre.
„¿Qué pasa?" (čo sa deje) Zkrivil obočie. Pokrčil som plecami. Kurva ja neviem.
„Mattheo!" Skríkol po mne. Ani som sa na neho nepozrel.
„¿Qué pasa?¡QUÉ!" Pýtal sa.
„Nebodaj nejaká "chica"?" Pokrútil som hlavou, nešlo o Vanessu. Teda možno aj hej. Cítil som niečo čo by som nemal. Bežne nejakú ošukám a už sa s ňou ani nerozprávam. Je mi kvázy jedno. Ale teraz mi to nebolo. Trápilo ma, že sa na mňa hnevá.
„Poznám ťa, ide o tú blondínu?" Dobiedzal. Vedel som, ktorú myslí, ale tváril som sa, že som blbý.
„Ktorú?" Zamrmlal som. Marío pokrútil hlavou.
„Mierda, vieš, že ťa dobre poznám. Opováž sa jej ublížiť! Poznáte sa už od narodenia. Quizás ya estabas hablando en tu estómago, quién sabe. Imbécil!"
(Kurva. Možno ste sa rozprávali už v bruchu, ktovie. Kretén!) Pokrútil hlavou a odišiel. Až príliš dobre ma poznal. Až príliš.

~
Prechádzal som sa po parkovisku a čakal na Nat. Musí niekedy dôjsť. Začínalo ma to srať. Nie som moc trpezlivý. Vlastne vôbec.
Najviac ma štvalo, že príde aj Vanessa, však nakoniec prišla s Nat. Čo ma inak dnes poriadne dorazilo. Keď som ju tam zbadal myslel som, že ma vystrie. Tváril som sa, že nič ale poriadne ma prekvapila, ako vždy. Nikdy nedokážem predvídať čo urobí. Väčšinou to dokážem, ale pri nej nie. Viem to, pretože som skôr poslucháč a všímam si viac vecí ako niekto čo stále bľabotá. No možno to, že je neobyčajne a nepredvídateľná ju robí..."atraktívnou".

VANESSA
Chcela som sa opiť, ale viem že by mi to nepomohlo. Práve naopak by som si pamätala všetky drobnosti, ktoré by som po opici ani vedieť nechcela. Vzdychla som si. Budem už musieť ísť, zajtra pracujem v delfináriu. Budem mať prvú show. Popravde sa mi tam nechce ísť, s Adirou som trénovala celý týždeň, ale to by za týždeň nezvládol ani "neprekonateľný" Mattheo. Nie. Zase si sa vrátila k tej istej a opakujúcej sa téme. Mattheo.
Celý týždeň ti behá po rozume a nie, a nie ho dostať z hlavy. Ale prečo je to také ťažké? Nedokážem s tým prestať. Je to ako droga. Aj keď, nemôžem to porovnávať, ešte som neskúšala a dúfam, že ani nebudem.
„¡Niña!" Obrátila som sa za známym hlasom. Nat za mnou bežala s očividne veľkou radosťou.
„Hľadala som ťa! Už od tých pretekov som ťa nevidela. Stalo sa niečo? Dúfam, že za to nemôže môj bratranček, pretože naposledy som ťa videla s ním." Krivo sa na mňa usmiala a objala ma. Ja som len pokrútila hlavou a s pretvárkou sa spýtala.
„Čo si potrebovala?" S "radosťou" v hlase som zajasala.
„Noo, už budeme odchádzať, teda Mattheo mi písal, že už chce odísť. A väčšinou odchádzame spolu s ním." Povedala a už vyštartovala smerom k parkovisku. Bez toho aby sa ma spýtala či chcem. Dobre! Chcela som, ale musíte uznať, že Mattheo si ich dobre vycvičil na jedno jediné slovo ho počúvnu. Ani sa im nečudujem, poznám jeho stránku keď sa nahnevá. Nerozmýšľa čo povie, občas povie aj to čo by nemal. Stratí mozog pri hádaní, tak ako polovica ďalších ľudí. Už dávnejšie som zistila, že ľudia sa nevedia hádať.
A potom je tu niekto ako Mattheo, kto sa bohužiaľ háda až príliš často a nemáte šancu vyhrať, pretože si stále melie svoje a nikdy nezmení názor. Je to ako rozprávanie do vzduchu.
Až príliš dobre viem aký to je pocit "rozprávať sa zo vzduchom".

Vykročila som za Nat, vediac že sa budem musieť postaviť zoči-voči Mattheovi s ktorým som dosť veľkou náhodou pred hodinou sexovala. Áno sexovala som s Mattheom. S Mattheom Lorenzom. Presne s ním. Sama tomu neverím. Vždy som si hovorila, že nikdy nepodľahnem jeho lacným trikom. Že nebudem ako tie štetky. A presne taká som bola. A stále som.

~
Vošla som na parkovisko a hneď mierila za dokonalým Ferrari. Chcela som ho znova riadiť, ale viem že mi to nedovolí. Dosť stresovala, keď som išla viac ako som mala. Je pravda, že som bez rozmýšľania mohla dostať pokutu a to zaplatiť. Stálo by ma to tri mesačne platy v delfináriu, možno aj viac. V španielsku sú pokuty vysoké.

Nat sa rozprával so siluetou nejakého chalana a silno gestikulovala. Buď sa hádala alebo niečo poriadne prežívala.
A tá silueta. Poznám to telo, už z diaľky mi bolo známe. Ach. Až moc známe, nemalo by byť. Ale je. A naozaj by nemalo.
Podišla som k ofučanej Nat a vytočenému Mattheovi.
„¿Bien?" (V pohode?) Spýtala som sa z malou dušičkou, že ma Nat neroztrhá v zuboch. Vyzerala naštvaná, a Mattheo sa skôr posmešne usmieval aj keď ho tiež niečo vytočilo. Teda skôr niekto.
Pozrel sa na mňa a všimla som si ako s ani uvoľnila sánka. Dobré znamenie. Nevidela som mu však do jeho tmavých oči lebo bolo šero a vyzeralo to akoby mal čierne oči.
„Ideš so mnou." Kývol mi hlavou a potom na motorku. Nechápavo som sa pozrela najskôr na Matthea a potom na Nat. Tá sa na mňa ľútostivo pozrela. Vedela o tom. Zrada.
Ja nejdem s...s....ním. Proste nie. Pokrútila som hlavou.
„¡de ninguna manera!" ( v žiadnom prípade) Zdalo sa mi, že som v Mattheovom pohľade zbadala na sekundu zranenie. Ale jediný kto by sa tu mal cítiť zranený som ja.
„Nat?!" Spýtala som sa. Vyzvala som ju aby niečo povedala. Ona len začala bľabotať niečo v zmysle, že jej to je ľúto, atď.
„Ľúto?! Prečo?" Neviem či ti bolo mojím psychickým rozpoložením, ale začala som kričať a ja väčšinou nekričím.
„Poď!" Skrikol Mattheo a potiahol ma tvrdo za ruku. Zastonala som od bolesti a z nenávisťou ho nasledovala. Prečo je taký hrubý? Vidím, že mu rupli nervy, ale kurva! Mne by mali rupnúť nie jemu! Ja by som mala byť tá nahnevaná! Ja by som mala byť tá čo je na všetkých hnusná! A napriek tomu to je presne opačne.
„Sadaj!"

Taak a máme to tu znovu. Možno kratšia kapitola. Ja viem, ale ide polrok a s tým všetko ostatné. Som rada, že vás to baví, no aaaa...už neviem čo by som mala k tomu povedať. Jedine to, že ďalšia kapitola vyjde v sobotu 27.1.2024. Viem, že vám možno netreba vedieť presný dátum, ale mne to takto pomôže udržať moju vlastnú aktivitu, tým pádom som nútená to vtedy vydať. Lenivosť sa nejako musí prekusnúť😉 <3