𝗕𝗶𝗿𝘁𝗵 𝗘𝗻𝗲𝗺𝗶𝗲𝘀

14.Kapitola

                           VANESSA
Pomalým krokom som kráčala do kuchyne. Keď som vošla do kuchyne, tak tam stál. Bol mi otočený chrbtom a niečo pripravoval. V tichosti som k nemu podišla a povedala:
„Pripravuješ mi jedlo, ktoré si otrávil?" Spýtala som sa a snažila som sa nazrieť cez jeho plece, a pozrieť sa čo to kuchtí. Bolo to však obtiažne, pretože je omnoho vyšší než ja. Má 186 centimetrov, ale ja mám iba 172 takže je o štrnásť centimetrov vyšší.
On sa nad mojou poznámkou uškrnul a ďalej krájal zeleninu.
Mne sa konečne podarilo zistiť čo varí. Varil cestoviny, so zeleninou a korením. Voňalo to neskutočne dobre, a ja som si vtedy uvedomila, že som veľmi hladná.
Zasnene som sa na jedlo dívala a neuvedomila som si, že prestal krájať.
„Si hladná?" Spýtal sa a kútikom oka sa na mňa pozrel. Ja som sa spamätala a štipľavo mu odpovedala:
„Vážne ma chceš otráviť?" Zdvihla som obočie a pozrela sa na neho. On sa zasmial.
„Ochutnaj a zistíš, či chcem alebo nechcem." Povedal pokojne aj keď v očiach mu hrala nezbednosť.
Prevrátila som oči a nadhodila inú tému:
„Čo si chcel?" Podišla som k jeho boku, chrbtom sa oprela o linku a prekrížila si ruky na prsiach. On sa na mňa na sekundu pozrel a potom sa venoval ďalej svojej "zeleninke".
„Si hluchý?" Spýtala som sa.
„Si blbá?" Odpovedal mi otázkou. Zatla som päste.
„Na otázku sa neodpovedá otázkou." Povedala som so značne zvýšeným hlasom. Varovala som ho tým, lebo ak bude ďalej rýpať niečo mu urobím.
On sa zasmial a ignoroval ma.
„Fajn, ak sa so mnou nechceš baviť, tak už pôjdem." Trošku som zahrala ľahostajnosť, pretože som vedela, že toto na neho zaberie a konečne mi oznámi dôvod, prečo ma zavolal. Niekedy som to takto robievala, aby mi to povedal. Vyhovovalo mi to, že ešte neprišiel na môj trik a vždy mi to prešlo.
Chytil ma silno za ruku až ma to trochu zabolelo a sykla som bolesťou, on ma pritlačil o linku a obidve ruky si oprel o ňu, tak aby som nemohla utiecť. Naštvane som sa na neho pozrela a nadvihla obočie. Vyzvala som ho aby mi to vysvetlil. On len čušal a díval sa na mňa tými jeho medovymi očami. Tak aj ja som bola ticho a hrala s ním hru: "očná pretlačovaná". Viem, že vyhrám. Nikdy v tom nebol dobrý, pretože sa nedokáže pozerať dlho niekomu do očí. Mne to nerobí problém, aj keď, keď som sa dívala do tých jeho, nevedela som čo si myslieť a to ma znervózňovalo. Má ich totiž totálne nečitateľné.
„Ešte dlho?" Spýtal sa. Ja som sa uškrnula a povedala:
„Dovtedy kým sa nevzdáš, THEO." Prekvapene sa na mňa zahľadel. Miluje keď ho tak niekto nazve a ja to viem.
„Tak potom tu budeme dlho." Ústa sa mu skryvili do hnusného úškľabku. Ja som tomu nevenovala pozornosť, aj keď musím priznať, že ma to trochu rozhodilo.
Vedela som o čo mu išlo. Chcel aby som tu zostala čo najdlhšie. Hral sa so mnou a to ma nahnevalo. Dnes som sa chcela hrať JA s NÍM.
V tichosti sme sa prebodávali pohľadmi asi tri dlhé minúty. Rozprávali sme sa však aj bez toho aby sme hovorili niečo nahlas. Vedeli sme sa tak rozprávať, aj keď neviem ako to je možné. Navzájom sme sa urážali a pohľadmi sa ničili.
„Čo si to teda chcel." Povedala som sladkým hlasom a jemne som si zahryzla do pery. Neodolal a pozrel sa mi na ňu. V jeho očiach sa odohrávalo niečo zvláštne, keď sa mi pozeral na peru. Nevedela som to popísať, ale vedela som, že očnú pretlačovanú som vyhrala.
„Theo, Theo, Theo, prehral si. Znova." Povedala som. On mi nevenoval žiadnu pozornosť a stále sa mi pozeral na moju peru. Nevedela som nad čím rozmýšľa, tak som sa rozhodla do neho rýpnuť:
„Mám ich, krásne však?" Medovo som mu povedala a potom ako som to dopovedala som sa sladko usmiala. On zo seba vydral tichý vzdych a pozrel sa na mňa. V očiach som mu videla oheň. Neboli to ohníčky, ale číry oheň. Preglgla som a zahľadela som sa na jeho hruď. Nevydržala som sa dívať do jeho očí. Pálil ma jeho pohľad.
Zrazu som si uvedomila ako blízko neuveriteľne blízko stojíme vedľa seba. Dýchame na seba svoj dych a čoraz viac sme pri sebe bližšie.
Zadržala som dych, keď sme boli už len milimeter od seba. Nedokázala som sa mu pozrieť do očí, ale cítila som jeho pohľad na sebe. Opatrne zdvihol jednu ruku z linky a chytil mi ňou tuho bradu. Zdvihol ju tak aby som sa mu pozrela do očí. Neprotestovala som, a jeho to potešilo. Keď som uvidela jeho oči prešla mnou vlna vzrušenia. Tento pocit som naposledy cítila pred dvomi rokmi, keď som poslednýkrát spala s mojím frajerom.
Rozišli sme sa lebo ma podviedol, neznášala som ho, neznášam ho doteraz. Nechápem ako to mohol urobiť a hlavne, že mi povedal, že to neľutuje. Že neľutuje, že ma podviedol. Povedal mi aj ďalšie hnusné veci a totálne mi zničil sebavedomie. Odvtedy som si nevedela nájsť normálny vzťah a na jednorázovky nie som, takže som v podstate sex nemala asi dva roky. Vždy keď sa k niečomu schyľovalo (k sexu alebo normálnemu vzťahu) som z toho vycúvala. Teraz sa z toho vycúvať nedalo.

Mattheo mi prešiel palcon po mojich vlhkých perách. Pod návalom vzrušenia som ich trochu pootvorila, on to využil a špičku palca mi strčil do úst. Jemne som mu ho oblízla. On sa usmial a v očiach mu zaiskrili hviezdičky. Výdychol a vzduch ma pohladil po vlasoch. Na chvíľu som zavrela oči. Po piatich sekundách som ich otvorila a videla som ako blízko máme pery.
Jeho palec som mala stále v ústach a jemne mu ho oblizovala. Potom ho vytiahol von a priblížil sa ku mne perami. V podstate sme si dýchali z úst do úst. Páčilo sa mi to a veľmi. Neviem, na čo som v tej chvíli myslela, pretože som musela zabudnúť, že to je Mattheo.
Dotýkali sme sa nosmi a zrýchlene dýchali. Obidvaja však v rovnakom rytme. Uškrnula som sa a znova si zakusla do pery. Na podiv to Matthea vzrušilo a nedočkavo sa na mňa díval. Ešte trochu som sa priblížila, ale len tak aby sme stále mali medzeru.
On to už nevydržal a pritiahol si ma k sebe.
Ten bozk bol neuveriteľný, vášnivý a hlboký. Síce sme sa nedotkli ani jazykmi, ale chcela som viac, oveľa viac. Trvalo to len pár malých sekúnd a on sa odtiahol. Ja som nespokojne zavrčala, vošla mu rukou do vlasov a pritiahla si ho k sebe. Neprotestoval a pobozkal ma, ja som mala však stále zatvorené ústa a kvôli tomu mi musel kusnúť do pery. Vyvolalo to vo mne príjemný pocit a neudržala som sa a vzdychla mu do úst, v tej chvíli mi jazykom do nich vošiel. Ani som nestihla nabrať dych.
Hrali sme sa navzájom s jazykmi a "olizovali sa". Páčilo sa mi to, bolo to úžasné. Mattheovi zrejme tiež, pretože sa stále neodtiahol a párkrát mi vzdychol do úst.
Ja som sa kúpala v slasti a úžasnom pocite. Mattheo mi chytil bok, a vtedy mi okamžite zablykala červená kontrolka v hlave. Tá známa sprostá kontrolka, ktorá sa vždy ukázala, keď vyzeralo, že dôjde k niečomu viac. Objavovala sa kvôli môjmu ex, lebo mi nahovoril do hlavy, že neviem poriadne šukať a, že som v tom zlá. Odvtedy sa bojím zájsť ďalej, ako sa bozkávať, lebo sa bojím, že by som nebola dobrá v posteli a hneď by ma odkopol. Aj keď ma odkopnú aj vtedy, keď ich odmietnem (No way Sherlock Holmes, Vanessa).
Jemne som odstrčila Matthea a v sekunde sa rýchlo rozbehla von z kuchyne. Nechcela som sa obzerať tak som radšej rýchlo vybehla a išla na wecka. Vedela som, že Matthea to zarazilo a nerozumel, prečo som to spravila. Musela som ho poriadne uraziť, keď som ho odmietla, no ja sa nedokážem preniesť cez tie slová čo mi kedysi ex povedal:
„Si skurvene zlá v posteli! Vôbec to nevieš, tak čo si si myslela, že s tebou zostanem?! Takú zlú v posteli by nechcel nikto!" Zakričal Marío, a pľuvol mi k nohám.

Na wéckach som sa rozplakala. Už dlho som neplakala, no bolelo ma to, čo mi povedal, a hlavne, keď viem, že vravel pravdu. A ako som došla na to, že vravel pravdu? Proste lebo nikto u mňa v posteli nebol až tak vzrušený. Nikdy.

Nevedela som prestať plakať. Som síce pekná, mám vyšportovanú postavu a blond vlasy, no v posteli to neviem a to je problém! Neznášam sa!
Chcela som kričať a plakať, no v tom mi niekto zaklopal na dvere.
„Nessa! Otvor!" Hrubý, medový hlas zakričal. Chcela som zakričať:
„Choď Kurva do riti Mattheo!" Ale nezakričala som, lebo som vedela, že by sa mi zlomil hlas.
„Nessa!" Búchal do dverí.
Nevedel čo posral.

                                    <3