𝗕𝗶𝗿𝘁𝗵 𝗘𝗻𝗲𝗺𝗶𝗲𝘀

15.Kapitola

VANESSA
Sedela som opretá o dvere kúpeľne a dívala som sa do neznáma. Mattheo búšil do dverí a kričal: „Otvor, Nessa!" Ja som ho nepočúvala a ďalej premýšľala.
Sedela som tam asi tak desať minút, potom som sa zdvihla lebo som vedela, že už je čas ísť domov.
Umyla som si tvár a trochu sa dala do poriadku. Počula som, že Mattheo stojí pri dverách, no už prestal kričať vie, že tu nie sme sami.

Pomaly som chytila kľučku, vzdychla si a jemne otvorila dvere. Mattheo pri nich stál opretý s rukami na hlave. Vyzeral byť bezradný, keď si všimol otvorené dvere pozrel sa na mňa neuveriteľne smutným pohľadom. Teraz neviem či ľutoval to čo sa stalo alebo ľutoval mňa, alebo obe?
Vykročila som od neho preč, úplne bez slov. Počula som ako kráča za mnou, no tiež sa neozval. Nechcel to ešte viac posrať.
V oddychovke nebol nikto a tak som si zobrala veci a vykročila som k dverám. Vtedy ma Mattheo zastavil so slovami:
„Umm...nie si hladná?" Spýtal sa ma opatrne, ale hrdo. Nebolo mu ľúto toho čo sa stalo. Nechcela som zutekať ako krava, no bol to môj inštinkt.
Rozmýšľala som či naozaj nezostanem, pretože nechcem mame pridávať na krk, to aby mi navarila.
„Dobre." Pokrčila som nenútene plecami a sadla som si do kresla. Mattheo sa vybral do kuchynky po tie cestoviny čo spravil a ja som napísala mame správu, že tu ešte zostanem jesť a, že prídem tak za polhodinu.

Mattheo sa vrátil do izby s dvoma plnými taniermi cestovín a jeden mi podal.
„Dobrú chuť, Ness." Usmial sa na mňa, aj keď tak trochu uškrnul a ja som začala jesť.
„Prečo si utiekla?" Spýtal sa ma popri jedení zvedavým hlasom. Vyzeralo, že ho to naozaj trápi. Ja som nevedela čo povedať, nemohla som mu povedať o ex. Čo by si pomyslel.
„No..." Rozmýšľala som, povzdychla som si a rozhodla sa mu to nejak vysvetliť:
„Bolo to divné, proste neznášame sa a bola to chvíľková slabosť, po chvíli som si to uvedomila a proste som "utiekla"." Vysvetlila som mu, v podstate pravdu aj keď to nebolo celé a ďalej som jedla. Cítila som ako do mňa vpíja svoj pohľad no venovala som sa svojmu jedlu a nepozrela sa na neho.
„Myslel som, že sa ti to páčilo." Trochu sa uškrnul a znova začal jesť. Ja som vyfúkla naštvane vzduch a nevyjadrovala sa k tomu. To ho ešte viac pobavilo a začal sa smiať. A je tu späť starý Mattheo. Debil.
Ignorovala som ho a ďalej jedla. Vtedy som si uvedomila, že mi to hrozne moc chutí. Dlho som také dobré jedlo nejedla, pretože si varím ja alebo mama a my dve sme hrozné kuchárky.

Keďže sa neprestával smiať tak ma to už začínalo štvať. Hodila som silno po ňom vankúš a on zasyčal bolesťou, pretože bol dosť ťažký. Pousmiala som sa tak aby to videl a ďalej jedla.
„Ale Nessa, Nessa." Začal ma karhať a popritom sa uškŕňal.
„Čo je?" Zavrčala som. Nemala som náladu na jeho hry.
Potom sme už neprehovorili aj keď on sa naďalej uškŕňal ako čertík. Odniesla som tanier a príbor do kuchynky a zobrala si veci na odchod.
Pozrela som sa na Matthea, ktorý len teraz dojedal a ukázala som mu prostredník keď sa na mňa pozrel. On sa znova začal hrdelne smiať a ja som prevrátila oči. Otvorila som dvere a nezabudla som za sebou nimi nahlas buchnúť. Potom sa ešte viac rozrehotal a až cez stenu som počala jeho škodoradostný smiech.
Toto mu len tak ľahko neprejde

Prišla som konečne domov a zvolala som mame:
„Už som tu!" Zakričala som. Zhora sa ozvalo „Ahoj" a ja som sa pobrala hore do svojej izby. Cestou som nazrela do maminej spálne a popriala som jej dobrú noc, pretože už bolo 20:30 a ona potrebuje skoro ráno vstávať do roboty.
Ľahla som si na posteľ a dívala sa hodnú chvíľu do stropu.
Zhodnotila som dnešný deň a zistila som, že bol viac než hrozný. Síce mám nového delfína, za ktorého sa teším, ale ten bozk. Pozor nie že bozk, ale "olizovanie"! Na to by som najradšej zabudla. Nehovorím, že bol zlý, bol úžasný, ale ja neviem. Je to môj nepriateľ a po sexuálnej stránke to je u mňa dosť biedne.
Nevedela som zaspať tak som celú noc mobilovala. Ráno som bola doma sama a tak som si rýchlo urobila raňajky a išla von (poznáme, panické záchvaty).

Škola išla neuveriteľne pomaly a nevedela som prestať myslieť na jednu jedinú vec. Hej viete asi čo!
Počas prvej hodiny som sa s tou spolusedacou, ktorá chodí na medicínu trochu rozprávala a zistila som, že sa volá Camilla.
Potom sme spolu šli na obed a tam som ju predstavila Nat, ktorá sa s ňou z radosťou spoznala. Síce bolo vidno, že si s Camillou až tak nerozumie, no snažila sa byť milá takisto ako Camilla.
Poobede sme si všetky tri vymenili čísla a dohodli sa, že sa stretneme zajtra poobede, kedy budem mať voľno lebo je streda (vtedy nemusím chodiť do delfinária).
Začínala sa z nás robiť taká dievčenská partia za čo som sa tešila.

Začala som sa pripravovať do delfinária, pretože dnes mám prvý tréning s Adirou.
Po pravde som sa náramne tešila, lebo som vedela, že si s Adirou sedíme. Matthea som neriešila a povedala som si, že stalo sa, ale nesmiem zabudnúť, že som to vlastne aj chcela. Mattheovi sa ujde príučka, to viem a rozhodla som sa nemyslieť na tie kraviny čo mi ex povedal, a rozhodla som sa začať viesť iný život. Proste sa chcem prestať správať, že mi nechýba sex. Potrebovala som ho.

Prišla som do oddychovky. Sedela tam Ava, Pablo a Mattheo. Rozprávali sa o tréningoch a o nejakom zoskupení na show, keďže tam nebudú mať šiestich, ale iba piatich.
Ava si ma všimla ako prvá a hneď ku mne pribehla a objala ma
„Chiao, belle!" Objatie som jej opätovala, no môj zrak hľadal Matthea. Keď som ho uvidela díval sa na mňa s úsmevom na tvári. Ja som sa na neho uškrnula. Rozhodla som sa s ním zahrať hru a, že sa vyseriem na ex a jeho kecy. Včera som nad tým rozmýšľala a zhodnotila som, že to nie je pravda, pretože v posteli sedí každému niekto iný.
„Hola, Ava!" Zvýskla som a tuchšie ju objala. Musím uznať, že mi chýbala ten deň jej pozitívna energia. Pablo sa na mňa lišiacky usmial a podišiel ku mne. Venoval mi bozk na líce a odišiel hore schodmi. Mattheo sa na neho pozeral dosť škaredo, no potom sa znova na mňa pozrel.
„Tak čo chica, ideme na to?" Zasmial sa a kývol mi rukou nech ho nasledujem.
„Tak čo, chutilo ti včera večer?" Spýtal sa aby nestála reč.
„No som rada, že si ma neotrávil, ale nič svetoborné." Povedala som a uškrnula som sa. Išla som za ním takže nemohol vidieť, že klamem.
„Si si istá, že som ťa neotrávil? Známky otrávenia sa môžu objaviť aj až po dvoch dňoch." Povedal a zarezonoval mu hlasom smiech.
„Počúvaj, nejako veľa o tom vieš." Nadvihla som obočie a pokrútila som hlavou. Zasmial sa a spýtal sa ma:
„Važne ti to nechutilo?"
„Robila som si srandu. Bolo to naozaj vynikajúce." Priznala som, pretože za toto si fakt zaslúžil pochvalu.
„Vedel som to!" Radostne zvýskol a mlaskol jazykom.

Už sme sa blížili do tréningovej haly, keď nás zastavil Carlos.
„No, Mattheo. Niečo je s Leirou." Povedal naliehavo a dosť nervózne. Leira je Mattheov delfín, a to, že jej niečo je, nie je dobré. Musí vystupovať. Je hviezda všetkých show aspoň tak to všetci hovoria, bez nej bude Mattheo v riti.
„Čo?!" Skríkol.

No tak akooo? Páči sa? <3