𝗕𝗶𝗿𝘁𝗵 𝗘𝗻𝗲𝗺𝗶𝗲𝘀

10.Kapitola

                          MATTHEO
Keď sa jej nepáči to, že sa so mnou musí rozprávať, môžeme si zahrať takú hru bez slov.
Pristúpil som k nej bližšie a čupol som si. Do nosa mi vrazila jej sladká vanilková vôňa. Milujem tú vôňu no nikdy by som jej o tom nepovedal. Ľavú ruku som jej pomaly položil na stehno. Keď som ucítil jej pokožku pod mojou rukou striaslo ma. Bola taká jemná a teplá. Ach, nikdy viac som z nej nechcel spustiť svoju ruku. Hľadela na mňa tými svojimi veľkými, hlbokými modrými očami. Bola taká prenádherná. Čakal som, že odstrčí moju ruku no naďalej na mňa len hľadela a čakala čo urobím. Pravou rukou som jej možno až príliš silno stisol bradu. Cítil som ako naprázdno preglgla, cítil som ako ju ten dotyk vzrušoval. Úsmev sa mi roztiahol po celej tvári. Páčilo sa mi ako ju znervózňujem. Ale aj tak sebou ani len nemykla, ja som sa k nej opatrne priblížil. Počul som jej srdce ako jej splašene bije a ako prerývane dýcha. Pravou rukou som jej prešiel po krku a stisol som jej ho tak aby mohla dýchať. Ľavou som jej postupoval vyššie a vyššie. Každý môj pohyb registrovala a jej telo mi odpovedalo aj za ňu. Na krku sa jej napla pokožka od vzrušenia.
Ja som sa díval na jej výraznú kľúčnu kosť a cítil som, že ak sa čo i len dlhšie budem na ňu pozerať nezvládnem to a ošukám ju hneď a zaraz. Má také prenádherné krivky, takže málokto tejto myšlienke odolá. Videl som ako sa na ňu dnes všetci chalani dívali svojími dravými pohľadmi. Presne som vedel, na čo mysleli na tej hodine.
Hnevalo ma to, pretože som zvyknutý, že sa rozpráva výlučne iba so mnou.
Perami som sa priblížil k jej uchu. Chcel som jej ho pobozkať, no z chodby som začul rámus a hneď mi došlo kto ho robí. Vedel som, že naša malá hra musí skončiť a preto som urobil to čo som musel. Protivilo sa mi to, že to musí skončiť, no napriek tomu som jej najsladším hlasom aký som vtedy vedel použiť, zašepkal do ucha:
„Nevyzerá, že by ti, ale moja prítomnosť nijako vadila." Hrdelne som sa zasmial a ona ma okamžite odstrčila. Baví ma sa s ňou doťahovať, ale chcel som ju ešte chvíľu cítiť, dotýkať sa jej, a toto rýchle odlúčenie mi vytrhlo dych. Zrazu mi jednu vlepila. Poriadne to bolelo, bola to rana presne ako od nej. Čakal som, že sa to stane. Vanessa je impulzívnejšia ako väčšina báb, ale je aj iná ako všetky ostatné. A je jediná, ktorá mi ešte nepodľahla. Určite sa mi však časom poddá.
Po tej rane som sa ešte hlasnejšie zasmial a rozťatú peru, z ktorej mi tiekla krv som si utrel rukou. Mal som od krvi, celý rukáv, ale neprekážalo mi to, aj tak keď prídem domov tak... Nie na toto som fakt nechcel myslieť. Odtiahol som sa od nej a ľahol som si na gauč.

Za minútu sa sem vrútili ostatní z tímu.
Carlos, Ava, Pablo a Madeline.
„Hola, hola!" Skríkol Carlos a potľapkal ma po pleci.
„Chiao!" Vykríkla Ava. Hej hej, Ava je z Talianska. Síce nemá Talianske meno, no na prízvuku to vidno až príliš. V Španielsku býva, len tri roky, takže má aj tak môj obdiv, pretože po Španielsky vie úžasne. No a Madeline, tá je z Francúzska .
„Hola!" Vyskočil som z gauča a objal som Carlosa. Je to môj najlepší kamarát, akože fakt najlepší. Je asi jediný komu plne dôverujem ( ešte Vanessa, ale ak by mohla podkopať moju autoritu tak by to urobila, takže neviem ako veľmi jej môžem dôverovať).
„Kto je tá kráska na kresle?" Zašepkal mi do ucha Cralos. Zatol som zuby a cez ne precedil:
„Kráska? Potrebuješ ísť na očné?" Spýtal som sa so smiechom a potľapkal som ho po chrbte. Odtiahol som sa od neho a všimol som si, že Madeline si už prezerá Vanessu. Videl som ako ju hodnotí, no videl som aj to, že na nej nevedela nájsť ani jednu chybu. Presne tak Madeline je bezchybná! Chcel som jej povedať, no radšej som si zahryzol do jazyka. Baby mám celkom rád, aj keď teda Madeline vie byť pekne otravná, ale zase, je fakt dobrá v sexe a dá mi kedy chcem. Využíval som to hlavne pred rokom, ale teraz šukám radšej s niekým iným, nechcem s ňou nadväzovať staré vzťahy. No hej boli sme spolu, potom som jej dal kopačky, ale aj tak sme spolu šukali, no a potom to úplne prestalo. Ale Madeline si aj tak nedá pokoja a furt ma obletuje. Čaká asi kým budem mať dáky slabší deň a povolím, ale ja som pevne rozhodnutý.
No a čo sa týka Avy s tou som naozaj iba kamarát a nechcem si to s ňou posrať aj keď telo má celkom pekné. Aj tak však nemá ani jedna z nich na Vanessu, preto ma možno dnes ráno posadlo to ako veľmi ju chcem. Vôbec neviem čo to do mňa vošlo. Možno preto, že som ju dlho nevidel a hodne sa zmenila.

„Toto je Vanessa." Predstavil som ju akoby sa nevedela sama že Mattheo?
Ava k nej priskočila ako prvá a natiahla k nej ruku.
„Ja som Ava!" Skríkla nadšene. Vanessa sa na ňu svojim anjelskym úsmevom usmiala a chytila jej ruku. Ava ju potiahla hore z kresla a objala ju. Vanessa bola chvíľu prekvapená, ale objatie jej opätovala.
Ďalší pristúpil Carlos. Ten sa na ňu díval ako na korisť, to sa mi vôbec nepáčilo. Nepáčilo sa mi to, že ju chce očividne aj on. Carlos nie je taký skurvysyn ako ja, ale tiež si občas zašuká. Teraz však vyzeral odhodlanejšie ako kedykoľvek predtým, chcel ju dostať.
„Volám sa Carlos." Predstavil sa so zvláštnym prízvukom. Pochádza zo severu Španielska a má taký iný prízvuk. Carlos však dokáže rozprávať aj normálne, ale samozrejme sa musel urobiť zaujímavým. Vanessa sa na jeho prízvuku usmiala a podala mu ruku.
A teraz som akože fakt žiarlil. Haló, veď pri mne sa skoro nikdy nezasmeje a pri ňom hneď pri prvej vete, ktorú povie? Zatol som päsť a ďalej sa díval na to divadlo.
Vždy ho baby žrali, akože aj mňa, ale z neho vyžarovala pozitívna energia, ktorá zo mňa na stopercent nevyžaruje. Aj tak mám Carlosa fakt rád. Aj keď je to taký istý debil ako ja.
Pablo k nej taktiež priskočil a premeral si ju svojim chladným pohľadom. Je dosť chladný aspoň mne vždy taký prišiel, no tiež je na ňom niečo čo považujú ženy za atraktívne. Ale hej, hej, priznám, že škaredý fakt nie je. Čierne vlasy, čierne oči a postavu má úžasnú, takže sa tým ženám nečudujem. Ale aj tak ma nasralo, že sa na seba s Vanessou dívali tak zvláštne.
„Pablo.“ Kývol jej a usmial sa na ňu svojim lišiackym pohľadom. Achhhhh.

„Ja som Madeline." Predstavila sa Madeline. Vedel som, že nebude moc ochotná sa s ňou baviť, pretože v nej vidí rivalku no aj tak ju objala. To ma prekvapilo no bol som ticho.
„Takže teba preradili z nuly na najlepší level?" Spýtala sa Madeline. Jasné, prečo by takúto otázku nevytiahla, že?
„Madeline a Carlos! Poďte potrebujem vás pri delfínoch, potom sa spoznáte!" Skríkol som na nich. Po pravde som neklamal, ale netvrdím, že som to tak trochu neurobil aj pre Vanessu.
Škaredo som sa pozrel na Medaline, tá za mnou pricupkala a tvárila sa ako neviniatko. Carlos zastonal, no neprotestoval.
Vanessa sa na mňa pozrela. Neusmiala sa ani nič iné, no jej pohľad mi hovoril aj tak ďakujem, kývol som jej a otočil sa na odchod.

Taak kapitola s pohľadu Matthea. Dúfam, že to je dobré, pretože sa mi to ťažko písalo. Vidíme saaa <3