Satanové dieťa

VII. Cesta za dobrodružstvom

Na začiatok sa Vám chcem poďakovať za 482 zhliadnutí, ktoré stále stúpajú. Nečakala som taký úspech a som za to vďačná. A ešte sa Vám chcem poďakovať za #3 v hororoch :3. Veľmi to pre mňa znamená :). Prajem príjemné čítanie :).

Vyrazili sme na miesto, kde mama študovala. Vyrazili sme do Niefoku. Moja mama tam vyrastala a aj študovala a keď som sa narodila, tak aby sa vyhla otcovi sa spolu so mnou presťahovala do Muirálosu. Je to docela veľké mesto. Je tu mnoho obchoďákov, plavárni, škôl... Proste je tu toho mnoho. Možno sa teraz pýtate a čo škola? Veď ešte nie sú prázdniny. Máte pravdu, ale keď sa naše mami, no teda skôr mama Nicolasa, Chrisa a Izzy dozvedeli, čo chcem robiť a že ich deti chcú ísť so mnou chvíľu protestovali, ale nakoniec ich ospravedlnili zo školy do začiatku prázdnin a aj mňa moja mama. 

Do Niefoku viedla docela dlhá cesta. Moja mama chcela byť proste čo najďalej od spomienok a tak sa mi zdá, že sa jej to podarilo. Cestou sme museli dosť krát prestupovať, čakať na autobus, vlak, trolejbus, pýtať sa ľudí na cestu a všetko možné. Do Niefoku sme cestovali skoro deň.

Konečne sme dorazili do hotela, v ktorom som nám zarezervovala izbu ešte deň pred tím, ako sme vyrazili. Dá sa povedať, že hneď ako som dovolala s Izzy išla som na pc zaobjednať izbu. Asi sa čudujete, ako sa štyria natrepeme do izby pre dvoch, no dá sa povedať, že mi bolo tak trochu jasné, že sa Izzy vyberie so mnou a zoberie aj Nicolasa, ale popravde, s Chrisom som moc nerátala, ale tak zobrala som izbu pre štyroch a ako vidím, vyplatilo sa mi to. Vstúpili sme do hotela a ja som sa rozbehla na recepciu.

"Dobrý deň, mám tu objednanú izbu pre štyroch na meno Elizabeth Jamesová." predstavila som sa na recepcíí.

"Áno, izba číslom 66."  Usmiala sa a podala mi kľúčik.

"Ďakujem."  poďakovala som a úsmev som jej opätovala. "Banda ideme." zakričala som na Izzy a chalanov a ty sa vybrali za mnou.

Prišli sme na izbu. Bola pekne zariadená. Mala 4 izby, v každej bola veľká manželská posteľ, veľká skriňa, vlastná kúpelňa, obrazy, zrkadlo a pod. Nejdem Vám tu opisovať každú izbu, lebo v každej izbe bolo niečo iné. Keď sme otvorili dvere ocitli sme sa vo veľkej predsieni. Pred nami bola veľká luxusne zariadená obývačka spojená s veľkou kuchyňou. Bolo tu toho veľa, ale nechce sa mi to opisovať. Bol to apartmán ako pre princeznu, ale popravde, nestál tak veľa. 

Chvíľu sme sa rozprávali, ale keďže už bola jedna hodina ráno a nás čakal ťažký deň, popriali sme si dobrú noc a každý sa vybral do izby, ktorú si vybral. Ja som mala Izbu oproti Izzy a vedľa mňa mal izbu Chris. Nicolas si zobral izbu vedľa Izzy.

O 6:00 bolo na čase vstávať. Vstala som ako prvá a spravila som nám raňajky. Áno, bolo by ľahšie ich objednať, ale mňa varenie baví, takže som ich spravila ja. Každému som spravila volská očí so slaninkou. Priam anglické raňajky. Pomaly som išla všetkých budiť. Keď prišli do kuchyne, hneď sa pustili do maškrtenia. Odovzdávali mi skoro čisté taniere, bola som prekvapená ako im to chutilo. Po raňajkách sme si všetci sadli v obývačke na stôl a začali preberať dnešný plán.

"No Eli, keďže ty si tu vodca, tak mám pocit, že by si mala povedať, čo máme na pláne." Pozrel na mňa Chris a ostatný spolu s ním.