Satanové dieťa

XVII. Vojna sa začína

Takže ahoj ^•^. Po dlhom čase som sa znovu "dokopala" k písaniu. Ale môžte za to ďakovať hlavne MatPnik a JohnnyDerp21.

Toto bude už posledná časť aj s Epilógom, ale nemusíte sa báť, uvažujem aj o druhej časti príbehu (:

Prajem príjemné čítanie ♥♥

Z pohľadu Elli

Neviem čo mám robiť. Má začať vojna medzi dobrom a zlom a to len vďaka mne. Nemala som sem chodiť, aj keď to bolo vtedy jediné riešenie.

"Eli, čo sa deje?" vyrušil ma z rozmýšlania známi hlas. Chris tu so mnou sedel odkedy som sa to dozvedela.

"Nič, len ma to proste štve." sklopila som hlavu a zrak som upierala na zem.

"Čo ťa tak veľmi štve?" chytil mi bradu medzi palec a ukazovák a začal mi zdvíhať hlavu.

"Pozri sa čo som spôsobila, za maximálne 2 dni tu bude tvoj oco a ver mi, 100% začne vojna. Jeremy sa nevzdá. Nie je padavka, aj keď by bolo najlepšie, keby sa vzdal." zrak som tento-krát uprela naňho a snažila som sa zadržať plač. Mala som hrozný strach a ešte k tomu som išla zradiť svojho otca. Ja viem, je to správne a chcem to urobiť, ale tak trochu pomimo ma to aj sere.

"Elizabeth Jamesová." povedal to vážnym hlasom a pozeral mi priamo do očí. Mala som pocit, že s nimi za chvíľu do mňa spraví dieru.

"Ty za to nemôžeš, chápeš to, nemôžeš. Ak by sa to nestalo teraz, určite by sa to stalo za pár rokov. Viaže sa na teba legenda, proroctvo a to sa vždy musí naplniť." stále upieral zrak na mňa a hladkal ma po líci.

"Ja viem, ale nemuselo sa naplniť, mohla by som počkať do dovŕšenia 18 rokov a nechala by som sa ním odvliecť." slzy mi začali stekať jedna za druhov. Nedokázala som ich udržiavať.

"Eli, to je absolutná blbosť. Ty proste za to nemôžeš a neplač prosím." objal ma a pritisol si ma na seba. Milovala som jeho vôňu, voňal tak sladko.

ππππππππππππππππππππππππππππ

Už prešlo pár tích hodín. No pár. Lepšie povedané tie 3 už určite a ja stále neviem, čo mám robiť. Som vydesená, smutná, sklamaná a kebyže tu nie je Chris tak by som už asi dávno niekde ležala mŕtva.

Čo asi tak robí Nick a Izzy? Hrozne mi chýbajú. Dúfam, že sú v poriadku, lebo ak nie, tak si to neodpustím. Povedala som, že ak sa max. do dvoch dní nevrátim, nech nájdu pomoc alebo nech sa ozbroja a idú za mnou. Som rada, že tu nie su oni ani iná pomoc, ale popravde tak trochu ma to aj desí, keďže neviem, či sú živí. Ale určite sú, určite.

"Ell, mali by sme ísť spať, tieto dva dni budú ťažké a plné čakania." Objal ma zozadu okolo pliec a pobozkal na líce.

Pomohol mi postaviť sa zo zeme a odniesol ma ako princeznu do postele. Po chvíli si lahol vedla mňa, objal ma a ja som zaspala ani neviem ako. Mala som pocit bezpečia a to mi úplne stačilo.

ππππππππππππππππππππππππππππ

Otvorila som oči. Neviem koľko bolo hodín, ale Chris si ešte stále sladko pochrapkával. Lahla som si mu na hruď a dostala som sladkú pusu do vlasov.

"Dobré ránko má vládkyňa pekiel." rozosmial sa Chris a dal mi pusu hneď ako som sa naňho otočila.

"Chris, ty blbe. Ale dobré ránko." opätovala som mu pusu a začala som sa zdvíhať.