Satanové dieťa

XV. Nebezpečná hra

Mno takže, máme tu ďalšiu časť. Ďakujem Vám za vašu podporu a poprosím, prečítajte si oznam na konci, je to dôležité (:

Ako som Vám sľúbila, dnes to bude akčné ♥ Prajem Vám príjemné čítanie ♥♥

Z pohľadu Ellizabeth

Plán sa už realizoval a ja som bola na "dohodnutom" mieste. Ležala som na ošetrovni. Prezatiaľ išlo všetko podľa plánou. Bola som sama na izbe a nesnažili sa ma operovať ani prehliadnúť zranenia. Malo to len jednu chybičku. Na svoju ochranu som mala len jeden jediný skalpel, ktorý ležal vedľa mňa na stolíku, takže paráda. Nenápadne som si ho zobrala do ruky a tú som následne schovala pod tú divnú, chlpatú deku, ktorú som mala cez seba prehodenú.

O 3 hodinky neskôr

Už cez tri hodinu tu ležím a nič. Malo by ma to tešiť, ale mňa to docela sere. Nudím sa tu, nemám čo robiť a ten skalpel si zachvíľu vryjem do ruky. Ale zas to nie je tak zlé.

Zrazu sa začali otvárať dvere čo ma donútilo prestať rozmýšľať a zamerať sa na to, čo sa deje. Do izby vkročila dajaká divne vyzerajúca žena s úsmevom.

"Aaaa pozrime sa, slečna Jamesová sa nám konečne prebrala" prehovorila na mňa silným, mužským hlasom, ale bola to žena ... Teda aspoň dúfam, že bola.

"Kde, kde to som?" začala som sa hrať na zmätenú. Z kómy som sa už pár-krát prebrala, takže viem ako to cca chodí.

"Len kľud slečna, ste v nemocnici. No teda v niečom takom." ách ako tá klameee. Keby tak vedela pravdu.

"Aha. Tak ďakujem" povedala som ani neviem prečo.

"To nestojí za reč, ale teraz sa prosím posaďte, potrebujem Vám skontrolovať tú ranu na hlave a poprípade niekoho zavolať aby Vám to zašil." začala sa blížiť ku mne. Mmmm, konečneeeee.

Ja som si sadla a ona pomaly prišla ku mne. Keď mi začala prezerať hlavu využila som to. Skalpel som poriadne chytila do ruky a tú som rýchlosťou blesku vytiahla zpod deky a vrazila jej ju aj s tým skalpelom do krku. Ak sa nemýlim, tam som trafila kŕčnu tepnu.

V minulosti som asi 3 roky chodila na bojové umenia. Toto bola pre mňa hračka, problém sa vyskytol až teraz. Kam s ňou?!

Začala som sa rozhliadať po izbe až som si konečme všimla veľkú komodu. Postavila som sa z postele a sestričku či čo to bolo som tam odtiahla. Ako som začala zatvárať komodu, tak sa začali otvárať dvere od izby. Skočila som do postele a skalpel schovala zase do ruky a tú ruku pod deku.

Vo dverách sa zjavil doktor predpokladám. Začal prichádzať ku mne.

"Dobrý deň slečna Jamesová. Sme radi, že ste prišli naspäť k nám." usmial sa až moc žiarivým úsmevom.

"Ďakujem." pozrela som naňho a úsmev som mu opätovala.

"Ammm slečna, nebola tu náhodou sestra?" začal sa rozhliadať po izbe.

"Nie prečo?" opýtala som sa naspäť kľudným hlasom.

"No, mala Vám povymienať infúzky a pozrieť hlavu, ale tal nevadí, to zvládnem aj sám." dokončil vetu a mieril smerkm ku komode. Á do riti.

Vyskočila som z postele a dobehla k nemu. Zo zadu som ho chytila okolo krku a svoju dlaň dala na jeho ústa, aby nemohol kričať. Druhú ruku, v ktorej som mala skalpel som zdvihla a vrazila som mu ju do krku. Padol na zem a ja som ho znova odvliekla ku komode. Krv som poutierala, ale nešla som naspäť do postele. To je už nebezpečné.

Z pohľadu Chrisa

Začali sme chodiť po tom divnom mieste. Franz mi všetko ukazoval až sme došli na ošetrovnu. Keď sme otvorili dvere, Ell stála pri dverách. Nechápavo sme na ňu pozreli. Asi pochopila prečo. Rýchlo nás vtiahla do izby a odviedla ku komode, keď sme ju otvorili bol tam doktor so sestričkou.

"No tý vole Ell. Začínam sa ťa báť. Aj o svoj život." podpichol som ju a dal jej pusu, ktorú mi opätovala.

"Bože, ty si blbý. Ale ticho, aspoň v posteli budem diabol." vrátila mi to a ja som sa len zasmial.

"Kľud hrdličky, na toto budete mať čas neskôr. Teraz musíme vymyslieť dobrý plán ako s tadeto dostať Ell do bezpečia." povedal Franz a my sme začali ako na povel rozmýšľať.

"Mám to." skríkol som až sa obaja mykli. Aspoň som upútal ich pozornosť. Pozreli na mňa čo mi dalo signál, že môžem hovoriť.

"Ell zavedieme do nejakej izby pre tích ammm, no ako sa to povie .. Proste pre tích, ktorí sú už vyšetrení. Prídeme za Jeremym, teda ja a Franz za ním prídeme a povieme, že už ju prepustili." hovoril som docela sebavedomo, čo prekvapilo aj mňa.

"No, plán to nie je zlý, ale čo ak sa spýta na doktora a že prečo mu to nepovedal sám." spýtal sa Franz a ja som zase začal úpenlivo rozmýšľať. Mal pravdu.

"Tak mu nakecáme, že sme išli okolo. Stretli sme doktora, ako odvádza Ell do izby a poprosil nás, že či by sme mu to neodkázali, že on ma ešte niečo na robote." Franz iba prikývol a Ell na mňa pozerala.

"No ty koňu, kde sa to v tebe pre Boha bere?" stále na mňa pozerala.

"Ja ti ani neviem." zamyslel som sa.

"Ale nie je to zlý nápad. Takže ho poďme zrealizovať." prehlásil konečme Franz a ako sa povedalo, tak sa aj urobilo.

Ell sme odviedli so izby a išli za Jeremym, ktorí nám to na moje podivovanie zožral ako sa hovorí aj s navyjákom. Franz mi poukazoval ešte ostatok tohto miesta a nakoniec našu izbu, kde sme sa zavreli a začalu preberať plány.

Z pohľadu Izzy

Povedala, že ak sa do dňa nevráti, môžme ísť za ňou, ale tie skurvené dvere nefungujú. Už tu s Nickom sedíme 2 dni ako blbí a stále nič. Toto len tak nenechám.

"Nicku, ešte stále sa dokážeš mysľou spojiť z Bohom a anjelmi?" pozrela som naňho a on len prikývol, začala som uvažovať.

"Prečo sa pýtaš?" prerušil ma z môjho rozmýšlania.

"Ell povedala, že ak sa do dňa nevráti, môžme ísť za ňou, ale ako si si sám všimol. Cez dvere sa nedostaneme tam kam chceme a ako sám vieš, Chrisov otec je archanjel Gabriel. Takže ak mi výnde to, čo chcem, tak ich zachránime." Nick na mňa čumel s otvorenými ústami.

"Čo-čo-čo chceš spraviť." už na mňa pozeral nechápavo.

"Jednoducho pozri. Ty sa spojíš s Bohom a vypýtaš si archanjela Gabriela. Všetko mu povieš a nezabudneš dodať, nech sa spojí so mnou, že ja mu poviem svoj plán." Nick len prikývol a začal konať.

Oznam!!!
Ako ste si všimli, blížime sa ku koncu a ja chcem vedieť, či by ste chceli aj druhú časť. Píšte do komentov či áno (: ♥

Hlasy aj komenty potešia:3 ak tu bude 10+videní, tak máte novú časť. (:

-Bye Bye ♥♥