Satanové dieťa

Epilóg

Nooo, konečne tu máme poslednú časť. Ešte neviem, ale možno bude aj druhá časť (:. Za nový diel môžete ďakovať MatPnik, ktorý prehlásil, že ak nezačnem písať, tak s so mnou nebaví -.-

Z pohľadu Elli

Dobehli sme do stanu a začali sme sa zbrojiť. Chris sa na mňa otočil, chvíľu sme na seba pozerali ako na zjavenia, potom ma chytil za bradu a vlepil mi dlhý bozk. Hneď na to ma strhol do objatia a silno objal.

"Dávaj prosím na seba pozor." pošepkal mi do ucha a pozrel sa mi do očí.

"Neboj budem, ale aj ty sa prosím opatruj. Aj ja teba Chrisi." pohľad som mu vrátila a vlepila som mu pusu naspäť.

Ešte chvíľu sme mlčky stáli a potom sme sa ruka v ruke rozbehli do vojnového pekla. Zhora sa ozývalo štrnganie mečov, ktoré o seba z neuveriteľnou rýchlosťou a silou narážali. Namiesto vody z neba kvapkala krv zo zranených bytostí a na zem padali nevládne telá z oboch rodov. Vyzeralo to ako z nejakého sci-fi filmu, ale toto bola realita. Krutá realita.

Ani neviem ako som sa ocitla vo vzduchu medzi vojnou. Až keď som si uvedomila, že sa vznášam, tak som si všimla čierno-biele krídla, ktoré sa rozprestierali za mnou. Chris sa vznášal hneď vedľa mňa a rozprestieral svoje biele krídla s odleskami smaragdovo modrej. Musím uznať, že jeho krídla patrili medzi najväčšie a najzaujímavejšie, ktoré tam boli.

Ocitla som sa v strede vojny. Zrazu ako keby sa čas spomalil a všetci upierali zrak na mňa. Nechápala som prečo, ale neskôr mi to došlo. Mala som si vybrať stranu. Buď by som zradila svojho otca alebo ľudí, ktorím na mne záleží a na ktorích záleží mne. Bola som rozhodnutá, následovala som Chrisa. Chris sa postavil na čelo armády a ja vedľa neho. Vlepil mi poslednú pusu a zrazu sa stalo niečo divné, niečo, čo som nečakala. Moje krídla splanuly, všade okolo nich šlahal oheň a ja som cítila, ako sa mi do tela dostáva nenormálna sila. Vytiahla som svoj meč z pošvy na opasku a rozbehla, lepšie povedané rozletela, som sa smerom na satanskú stranu. Zvyšok armády išiel hneď za mnou a Chris bol stále po mojom boku.

ΠΠΠΠΠΠΠΠΠΠΠΠΠΠΠΠΠΠΠΠ

Vojská sa zmenšovali na oboch stranách a nie a nie to skončiť. Bola som vyčerpaná a vedela som, že nie som jediná. Aj z druhej strany už odpadávali od únavy. Ale nechcela som skončiť. Bez výhri alebo prehri neodídem. Dotiahnem to do konca aj keby sa dialo čokoľvek.

Nevedela som nájsť Izzy. Nick s Chrisom sa rozprávali vedľa mňa, ale Izzy tam nebola. Začala som sa rozhliadať pi okolí, až som ju nakoniec uvidela pri strome. Chvíľu som ju sledovala, potom som si všimla, ako sa niekto plíži v kroví. Začala som kričať na Izzy a rozbehla som sa za ňou. Hodila som sa predňu a už som zacítila len trpkú bolesť v hrudi. Videla som, ako sa Chris zvrtol a všimol si mňa ako padám.

"Nieeeeee, Ell." dobehol ku mne a začal sa mi prihovárať.

"Nezaspávaj dievčatko moje, nezatváraj tie oči, nemôžeš ma opustiť." hladkal ma po vlasoch a jeho slzy mi dopadali na líca.

"Ell, toto mi nemôže .... Aghhh." zničoho nič sa prehol v chrbte a z úst mu vystrekla krv. Zvalil sa na mňa a potom si nepamätám už nič, len čierno-čiernu tmu, ktorá ma navždy pohltila.

Z pohľadu Chrisa

V stane som sa s Ell chvíľu rozprával a rozlúčil sa s ňou, ako keby to malo byť navždy a možno že malo. Potom sme vybehli von. Nad nami zúrila vojna. Ell sa začala vznášať a ja ani neviem ako hneď za ňou. Mala nádherné čierno-biele krídla. Všetci mali len biele alebo čierne, ale ona ich mala zmiešané a zo všetkých najkrajšie. Keď som sa obzrel za seba, videl som čisto biele mohutné krídla, ktoré boli po okrajoch smaragdovo modré. Mal som pocit, že mám jedny z najkrajších krídiel.