Satanové dieťa

III. Nový spolužiak

"Tá izba, ten nábytok. To proste nie je možné." zo sna ma vytrhol alarm budíka. Ách už zase tá škola.

Bolo presne 6:30. Postavila som sa z postele a vyšuchtala som sa do kúpeľne. Vyzliekla sa a "hodila" pod teplú vodu. Po desiatich minútach som konečne vyšla. Okolo seba som si dala osušku a prešuchtala sa naspäť do izby. Zo skrine som vytiahla čierne šortky a k nim som si dala kratšie červené tričko. Jasnačka, že som pod tím mala aj spodné prádlo. Už trochu prebratejšia som znova vošla do kúpelne. Dala si špirálu, očnú linku a celkovo ľahký make-up. Vlasy som si rozčesala a spravila som si ľahký, rybí cop. Bolo presne 7:10, to bol môj rekord. Prešla som na chodbu a zišla dole schodmi do kuchyne, kde na mňa čakala mama.

"Dneska je sviatok alebo čo?" uštipačne sa spýtala mama a pozrela na mňa.

"Prečo by mal?" pozrela som na ňu a išla som si ku stolu pre tašku.

"No, je 7:13 a ty už si pripravená." pozrela na mňa neveriacky.

"Nová doba maminka." pozrela som na ňu, dala jej pusu na líce a išla si zobrať desiatu a pitie. Clary medzitým zišla dolu a s rozospatými očami nás sledovala.

"Jé Eli, ty už si pripravená." prehlásila s otvorenými ústami Clary.

"Ešte aj ty začínaj prcku." prešla som ku nej a začala som ju štekliť. V tom mi zazvonil mobil.

"El, je 7:20, čo znamená, že je pravý čas na vstávanie." prehlásila Izzy s prísnym hlasom.
"Nekecaj a poď už radšej pred náš dom." odsekla som jej a rýchlo som zrušila hovor.

Doma som všetkých pozdravila, obula si červené tenisky a vyšla som von kde už stála Izzy.

"Eli, ty si chorá?" spýtala sa hneď ako ma uvidela.

"Nie, prečo?" nechápavo som sa jej spýtala.

"Je len 7:20 a ty už si prichystaná a vonku?" neveriacky na mňa pozrela.

"Ešte aj ty zabŕdaj, poďme už radšej." precedila som cez zuby a vybrala sa smerom do školy.

Cestou som s Izzy klábosila o včerajšku o novom chalanovi a o všetkom možnom. Smialy sme sa ako blbé až sme konečne došli do školy
Zvyčajne nám cesta trvá 15 minút, no dneska sme tam boli až o 7:45. Išli sme ku skrinkám keď Izzy to mňa drkla.

"Ell, hneď prídem za tebou, idem ešte za Nickom." objala ma a utekala dakam do uličky.

Nick bol Izzyn chalan. Bol to docela fešák. Zo začiatku chcel mňa, ale Izzy sa veľmi páčil, tak som ho s neochotou odmietla. Bol vysoký, mal vypracovanú postavu, čierne rozstrapatené a nagélované vlasy a tmavohnedé oči s modrými škvrnkami. Bol múdry ale až moc sa hral na machra, ale to je už jedno.

Išla som pomaly ku skrinkám až som omylom do niekoho vrazila, pevného ako skala.

"Ách prepáč, nepozerala som pred seba." ospravedlnila som sa a chcela som ísť ďalej ale zrazu som sa zastavila. Otočil sa chalan vystrihnutý ako z rozprávky. Hnedé vlasy rozhádzané do každého smeru v dokonalej dĺžke, podľa toho čo som videla mal vypracované brucho a celkovo postavu a tie bicepsi, ách. Oči mal dokonalo modré a na oboch mal 3 žlté škvrnky. Vyzeral ako anjel.

"To je v pohode, baby do mňa často vrážajú. Ináč ja som Christopher ale kamaráti ma volali Chris a ty si?" pozrel na mňa a usmial sa. Ách ten jeho sladký úsmev a tie jamky na lícach.

"J-j-ja som Elizabeth, ale kamaráti ma volajú Ell alebo Eli." ách ty krava zotav sa.

"Veľmi ma teší Ell." podal mi ruku a znova sa usmial.

"Aj mňa, ale musím už ísť, za chvíľu zvoní, tak ahoj." zakývala som mu a vybrala sa ku skrinke. Vybrala som si slovenčinu a tašku hodila do skrinky. Potom som sa vybrala do triedy, sadla som si do poslednej lavice kde mám miesto a čakala som na ostatných.

Po chvíľe začali prichádzať aj ostatný, za nimi učiteľ a ptm aj Chris. Nechápavo som pozerala dopredu. Učiteľ nám nakázal sadnúť si.

"Takže deti, toto je Christopher Wailand a je tu nový." uvítal Chrisa.

"Dobre Christophere, sadni si dozadu k slečne Elizabeth, snáď to tam zvládneš." ukázal na miesto vedľa mňa a mne sa rozbúšilo srdce. Chris sa na mňa usmial a sadol si vedľa mňa.

"No Eli, znovu sa stretávame." pozrel na mňa a neprestal sa usmievať.

"No Chrisi a vyzerá to tak, že sa budeme stretávať každý deň." pozrela som naňho a šťuchla som doňho.

"No keď sa budem s tebou stretávať každý deň tak do školy začnem chodiť s radosťou." pozrel na mňa a v očiach mal iskričky.

No do pekla, asi som sa zamilovala do chalana ktorého poznám ledva hodinu.

"Au." zjojkla som.

"Ell, čo sa deje?" pozrel na mňa Chris so strachom v očiach.

"Ale nič, len som si buchla prst." usmiala som sa na Chrisa. Ale nebola to pravda, na ruke som mala zas ten pentagtam a pálilo to ešte viac ako naposledy.

"Ell, nevyzeráš tak, že by si si len buchla prst." nespúšťal zo mňa zrak a stále sa na mňa pozeral.

"Je, je mi trochu zle." šepla som a už si pamätám len to, ako som spadla na zem.

Zobudila som sa o dve hodiny, všade navôkol mňa bola tma a jediné svetlo ktoré v miestnosti bolo vychádzalo zo zeme. Pozrela som na zem, ale to čom som videla nebolo reálne. Podomnou boli len plamene a nikde nič iné.

"Ell, Ell vzbuď sa." otvorila som oči a nad sebou som videla Izzy.

"Kde... Kde to som?" pozrela som na Izzy.

"Si v nemocnici. Chris povedal, že si zjojkla a zrazu si odpadla." povedala Izzy.

"Áno to si pamätám, zas som mala ten znak na zápästí." pozrela som si tam, ale už tam zase nič nebolo, ani stopa, ani náznak toho, že tam niečo bolo.

"Ell, začínam sa o teba báť." pozrela na mňa Izzy a objala ma.

"Aj ja o seba." začala som plakať a objala som Izzy.

Ták a máme tu ďalší diel (:. Dneska skôr taký romantickejší, ale chvíľu počkajte a bude to napínavejšie (:. Ďakujem tím, ktorí to čítate a budem vďačná za každý koment aj hlas (: