Satanové dieťa

X. Sen alebo realita

Ták, už máme 1,12K a chcem sa Vám zasa poďakovať. Ďalší diel bude špeciál a je na Vás, z koho pohľadu si ho vyberiete.

Túto časť venujem AmmiStory ktorá sa k tejto časti dočíta možno sa mesiac, ale nevadí :D.

Prajem príjemné čítanie ^•^

Z pohľadu Elizabeth

Všetkým som rozdala úlohy a zišli sme sa pri dverách. Vyšli sme spolu von z apartmánu a následne aj z hotela. Mali sme na mape označených asi 15 miest, ktoré sme chceli v tento deň preskúmať. Chodili sme po lese, po meste, všade možne. Na každom mieste bol aspoň jeden náznak toho, že tu niekedy ten portál, tie dvere alebo vlastne ani poriadne neviem čo hľadáme bolo, ale je otázne kedy to tu bolo a kde to je teraz.

Bolo už skoro desať hodín večer a my sme sa stále nevzdávali, stále sme neprestávali hľadať, skúšať, skúmať a všetko okolo.

Naša cesta nás zaviedla až k jednému divnému, schátralému a zrejme už aj docela dlho opustenému hotelu, teda ak sa to tak dalo nazvať. Bola to poničená budova s rozbitými oknami a s opadanou omietkou z vonku. Proste budova o ktorú sa nikto nestaral docela dlhú dobu.

Izzy začala skúšať svätenú vodu a ona začala syčať. Ale nie tak ako inokedy. Syčala až ukrutne moc, všade sa parilo a vznikalo tu obrovské teplo.

"Našli sme to." zvolala som s radosťou. Izzy a Nick sa usmiali, ale bolo im v očiach vidieť, že majú strach.

Celú budovu som obišla dva-krát a všimla som si, že je tu len jeden vstup. Keď som sa pozrela z blízka na dvere, bolo tam 666 a otočený pentagram. Už som si bola viac ako istá, že je to to, čo sme hľadali.

Otvorila som dvere a vstúpila dnu. Izzy a Nick sa vybrali za mnou, ale ja som ich v strede cesti zastavila.

"Nie, pôjdem sama. Musím ísť sama. Nevieme, čo tam na nás čaká a už vôbec nie, čo spraví pekelné miesto plné diablov s anjelskými stvoreniami." vrátila som ich naspäť za dvere.

"Ale Ell, je nebezpečné a vylúčené, aby si tam išla sama. Ako si sama povedala, nevieme, aké nebezpečenstvo tam na nás čaká a bude bezpečnejšie ak tam pôjdeme spolu. Budeme tak mať väčšiu šancu ochrániť sa a ešte k tomu, my nie sme úplne anjelské stvorenia. Polovične sme ako ty." začala namietať Izzy a Nick iba kýval hlavou na znak súhlasu, ale neozval sa.

"Izzy, nechcem aby ste išli so mnou. Strážte to tu z vonku a ak sa do jedného dňa nevrátim, tak buď zavolajte pomoc alebo sa bezpečne, ale zároveň nebezpečne vyzbrojte a choďte ma hľadať." vyhlásila som rozhodne a začala som zatvárať dvere. Mala som strach ísť tam sama, ale nechcela som ich stratiť. Nemohla som ich stratiť. Do smrti by som si to neodpustila. Do smrti si neodpustím ani to, že som ohrozila Chrisa. Možno ho teraz týrajú, možno niekde umiera a to len a len kvôli mne.

"No dobre, dávaj na seba pozor Ell a vráť sa prosím. Mám ťa rada." zakričala na mňa Izzy a s tím som aj ja zatvorila dvere. Ocitla som sa v úplnej tme až pokial si konečne moje oči nezačali na ňu zvykať. Rozoznávala som chodbu pred sebou a izby po oboch stranách. Na konci chodby som videla veľké kovové dvere z ktorých vychádzala žltá žiara.

Tá miestnosť, tie izby. Niečo mi to pripomínalo, ako keby som tu už minimálne raz bola, ale kde? Kde to sakra som?! A potom mi to došlo.

"To nie, to nemôže byť pravda. To mal byť len sen a nie skutočnosť. Mal to byť len sen." posledné slová som len hlasla do tmy a otočila som sa s rozhodnutím, že sa vrátim. Otočila som sa a čo iné som mohla čakať, dvere tam neboli. Aké nepredvídateľné. Som v pasci. Všetko to naplánoval do posledného detailu a mne neostávalo nič iné ako sa vybrať cez chodbu, keďže za mnou bola len stena. Len obyčajná, sprostá, biela stena.

Išla som chodbou a nazerala do každej izby. V každej bola len posteľ, stolík a skriňa. Asi staré zariadenie z doby, kedy bol hotel ešte hotelom a nie miestom satana. Pomyslela som si a išla som až na koniec chodby.

Konečne som došla na koniec tej čudnej chodby, miestnosti alebo ja neviem čoho. Obzrela som sa za seba, síce stena nebola hneď za mnou ako v sne, ale stále tam bola len stena a neboli tam žiadne dvere. ŽIADNÝ VÝCHOD.

Pomaly som schytila zaguľatenú klúčku a otočila som s ňou. Dvere zavŕzgali jemne a s otváraním dverí vŕzgali viac a viac. Dvere som otvorila a zrazu NIČ.

Neviem čo sa dialo, pamätám si len to, že som otvorila dvere.

Z pohľadu Jeremyho

Môj plán mi vychádzal pekelne do detailov. Asi som bol v minulom živote dajaký lupič, mafián alebo ja neviem čo, pretože vytváranie plánov.mi ide vážne vynikajúco. V kľude by som sa tím mohol živiť.

Teraz Vám trochu vysvetlím môj plán. To že som si "požičial" Chrisa viete. To som Vám už vravel. Jeho traja dokonalý kamaráti, ku ktorým patrí aj moja dcéra, sa rozhodli ho hľadať. Síce im to trvalo dlhšie nájsť moje útočisko, ale našli ho. Pravdu povediac, najskôr som mal v pláne im povedať alebo aspoň dajakým spôsobom napovedať, napomôcť, kde ho majú hľadať a aj mňa, ale nakoniec som sa rozhodol, že ich nechám potrápiť sa a bola zábava ich sledovať vďaka môjmu holubotovi (výmysel mňa a JohnnyDerp21), ako blúdia po meste a skúšajú tie staré útočiská. Keď našli to pravé, vybrala sa dnu iba Ellizabeth ako som predpokladal. Ako vošla dnu, dvere za ňou som nechal zmiznúť. Nie je to žiadne čaro, je to len moderná technológia. Mala pocit, že sa ocitla vo svojom sne, čo bola ďalšia časť môjho plánu a nakoniec išla na koniec chodby, čo bol zlatý bod mojej diabolnosti. Hneď ako otvorila dvere ovalil ju uspávajúci dym a ona proste zaspala ako malé bábätko.

No a čo je holubot? Je to niečo ako husbot, lenže zatiaľ čo husbot je húsenica, ktorá sa plazí po zemi a namiesto očí má kamery, holubot je holub, ktorý zase lieta a namiesto očí má tiež kamery. Každý môj -bot má namiesto očí kamery, len mám viac druhov -botov.

Tak, taký divný koniec, ale však nevadí. Dávam túto časť tak.skoro, lebo neviem kedy sa dostanem k ďalšej :/. Hlasy aj komenty potešia :3 ak tu bude 10+videní máte ďalšiu časť :)