Satanové dieťa

XIII. Zlá strana

WOW:o Ďakujem za 2K videní na niečom takomto. Veľmi si to vážim:3.

Dnešná časť je venovaná všetkým, ktorí to čítajú (:

Prajem príjemné čítanie ^•^

Teda aspoň som si to myslel. Keď som sa mu otočil chrtom s úmyslom, že odídem ma zastavil.

"Jeremy, Lucifere, Vaše veličenstvo alebo neviem ako Vás mám volať. Môžem mať jednu otázku?" neležal, už sedel a pohľad zarýval do mňa. Otočil som sa čelom priamo k nemu a prikýval hlavou na znak súhlasu.

"Je tu nejaká tá možnosť, že by som sa mohol pridať k teba/Vám? Bol by na mňa spolah, to ti/Vám môžem odprisahať." pozeral som naňho ako na zjavenie. To snáď nemyslí vážne. Naskôr mi zmláti dcéru do bezvedomia a potom sa chce ešte pridať ku mne?! Ten chlapec sa mi začína páčiť.

"Neviem, daj mi čas na rozmyslenie. Zajtra ti snáď poskytnem odpoveď." otočil som sa a odišiel s izby. Dvere som za sebou ako inak zavrel.

Vydal som sa naspäť do svojej kancelárie. Cestou som sa ešte zastavil aj u Angie a ospravedlnil sa jej, že dneska na to už kašlem. Minule som to prišiel aj dokončiť. Ale dneska, čo ja viem, dajak sa mi nechce. Som dajaký unavený, zničený, zmorený a všetko možné. Bude musieť použiť toho Robertka čo som jej pred mesiacom zohnal. Aspoň ho už konečne vyskúša. Ale radšej som jej kúpil menšieho ako je môj kamarát. Ešte by začala vymýšľať so zväčšovaním a podobnými sračkami.

Konečne som sa dostal do svojej kancelárie. Franz už sedel za stolom a niečo písal. Ale choval sa divne, až moc divne. Hmkal si melódiu dajakej veselej pesníčky a usmieval sa ako blb. Neviem čo s ním je.

Sadol som si do kresla a pozeral na kamery. Niečo mi tam nesedelo. Ale nie a nie prísť na to čo. Som si istý, že niečo tam je zle.

Zavolal som do ošetrovne, aby prišli na izbu 21 a zobrali to dievča zo zeme na ošetrujúcu izbu a ošetrili ju. Netrvalo to dlho a už ju s tade odnášali.

"Franzy?" otočil som sa kreslom na neho.

"Hmm?" vážne, on mi len odhmkol?! Toto nemyslí vážne.

"Franzy?!" zreval som zrejme na celé to skurvené peklo.

"A-a-ano pane, čo si želáte?" asi som ho vystrašil, ale aspoň som konečne mal jeho plnú pozornosť.

"Čo myslíš, hodila by sa nám do pekla nejaká tá výpomoc? Teda tebe." zbystrel ešte viac a pozeral neveriacky na mňa.

"Tak mne by sa výpomoc zišla. Makám tu sám ako otrok a nič nestíham." si zo mňa robí prdel?! On to zobral?! Však keď som mu ponúkal pomocníka pres mesiacom protestoval, že to bude robiť sám a teraz sa mu od radosti ešte aj zreničky rozžiarili.

"No dobre. Tak dostaneš mladého na zaučenie a potom si ho môžeš aj nechať ako výpomoc." zodvihol som sa z kresla a vybral sa do izby za Angie. Ja viem, povedal som, že dneska nie, ale potrebujem rozptýlenie.

"A ... Ehm .... Franzy?" otočil som sa v dverách.

"Áno pane?" opýtal sa spoza stolu.

"Prosím ťa, ale vážne ťa prosím. Do rána mi neskúšaj prísť do izby." precedil som cez zuby.

"Roumiem pane." odpovedal a ďalej sa venoval tomu, čomu sa venoval. Nikdy neriešim, čomu sa venuje. Hlavné je, že si plní úlohu.

Vybral som sa smerom k izbe a cestou som ešte stále rozmýšľal nad tým, čo mi na tom nesedí. Len nie a nie na to prísť.

Konečne som otváral dvere od izby. Angie ležala s Robertkom na posteli a robila si dobre. Hneď ako si ma všimla, Robertka hodila niekam do šuflíka a podišla ku mne. Začala mi rozopínať košelu a nohavice a ťahala ma smerom k posteli. Dneska žiadna predohra, dnesku ju potrebujem hneď. Potrebujem dať dakam ten hnev.

Hneď ako ma vyzliekla a išla chytiť môjho kamaráta do rúk som ju zastavil. Ruky som jej chytil do mojej jednej a dal jej ich za hlavu. Položil som ju na postel a jedným šklbnutím roztrhol jej tangá. Lahol som si nad ňu a hlboko do nej som vnikol. Začal som prirážať čoraz silnejšie a ona vzdychala viac a viac. Bol som celý v nej a tempo som zrychloval. Ona sa urobila, ale ja som ešte nechcel. Dal som si ju na štyri. Jednou rukou som jej chytil vlasy, druhou som ju preplácal cez riť. Potom som do nej silou vnikol a začal sa rýchlo pohybovať. Prišiel na ňu druhý orgazmus a na mňa konečne aspoň ten jeden. Ale týmto tá noc nekončí. Z tejto ženy dneska vyšukám dušu a buden pokračovať ďalej.

Z pohľadu Chrisa

Ách Ell. Prečo ten plán? Prečo si ho musela vymyslieť? Bolo ti toto tréba? Ja myslím že nie. Prečo si do toho zatiahla aj mňa? Ách bože, kurva, jebal to pes, ja som taký kokot. Božeeee, dúfam, že si v poriadku, že ti nič nie je.

Sedel som v kúte, pri stene na posteli a nadával sám sebe. Všetko dojebávam. Stratil som osobu ktorü milujem, mám v pláne dať sa na stranu zla. Prečo tak blbé decko ako ja existuje ...

Mám pocit, že tu už sedím hodiny. Od kedy ten hajzel odišiel, tak som ako telo bez duše. Ak moju ponuku odmietne som v riti, som doslovne v riti. Ale dúfam, že ma tam na niečo bude potrebovať a najlepšie bude, ak ma bude potrebovať pri sebe.

Sekundy, minúty a hodiny utekali ako o maraton. Nevedel som, čo mám robiť. Bol som vážne v koncoh. Vyzeralo to tak, že slnko už začína vychádzať. Takže som tu takto sedel minimálne 6 hodín. No to je teda vážne paráda.

Dvere sa začali otvárať a moje srdce si prialo, aby sa tam ukázala Ell, žena môjho srdca, ale nie, vo dverách stál Jeremy a za ním zrejme jeho sluha. No tích som tu chcel vidieť ako posledných.

"Dobre stávaj mladý. Tu Franz si ťa zaškolí, všetko ti vysvetlí a potom budeš niečo ako jeho pomocná sila alebo sluha. Ak ti povie, že niečo potrebuje urobíš to. Rozumieš?" upieral zrak na mňa ja som len prikývol.

"Dobre, tak poď teda za nami, trochu ťa tu prevedieme a ukážeme ti čo a ako." odišli a ja za nimi.

Nemôžem tomu uveriť. Vychádza to a ešte ako perfektne.

Noo a sme zase na konci. :D ja viem, zrejme všetci chcete vedieť plán z minulej časti, ale dočkajte času :D :* hlasy a komenty potešia ^•^ ak tu bude 10+videní, tak máte ďalšiu časť (: ♥

-Bye Bye♥