Dead swan

Show sa začína

"Dievčatá rýchlo sa pripravte, za štvrť hodiny začíname," volala do šatne slečna Ravenová.

Všetky baby okamžite začali panikáriť lebo jedna nemala ešte zašnurované topánky, druhá sa zase ešte nenamaľovala, tretej padali šaty. Pobehovali tam, ako keby mal nastať koniec sveta alebo čo.

Mne to však bolo úplne jedno. Ja som bola hotová už dávno a ich malichernosti ma vonkoncom netrápili.

Vstala som od toaletného stolíka a položila naň fotku.

"Je načase dokončiť čo sme už tak dávno začali," povedala som si pre seba, aby to nikto nepočul. Netuším prečo som to povedala v množnom čísle, ani prečo tie slová vôbec opustili moje ústa. V poslednom čase sa mi stávali veci, ktoré som nevedela logickyzdôvodniť.

Pozrela som na fotku.

Bola o čosi iná než keď som ju našla.

Tvár Stephanie, zmizla. Nebola tam, vyparila sa.

Namiesto nej sa na mňa dívala moja vlastná tvár. Na tej fotografií som bola ja.

Cúvla som a pozrela do zrkadla.

Stephania... Ten odraz bol jej.

Pozrela som do iného zrkadla.

Aj tam sa na mňa dívala ona. Usmievala sa. Tešila sa z toho, že ja som zúfalá.

"Bože čo sa to do čerta deje?!" nechápala som,"Daj mi pokoj! Nechcem byť súčasťou tvojej podarenej hry!"

"Ale zlatíčko," ozval sa odraz škodoradostne a potriasol hlavou, "To si potom nikdy nemala prísť sem."

Z kabelky som vybrala zapaľovač a schmatla tú fotku. V okamihu vzbĺkla. Obhorené kúsky dopadali na podlahu. Po chvíľke z nej už neostalo nič.

Znova som pozrela do zrkadla.

Ten prekliaty odraz však aj naďalej patril Stephanií.

"Myslíš si, že ma dokážeš zničiť? Premysli si to znova."