Tancovala som ako o život. Tak ako ešte nikdy predtým a ani nikdy potom. Baletné špičky boli akoby prilepené k mojim nohám. Hudbu od Tchaikovského som poznala hádam naspamäť. Každý, čo i ten najtichší tón. Predvídala som každý dirigentov pohyb a pritom so sa dokázala sústrediť ešte aj na tanec. A všímať si čo robí postarší pár na štvrtom balkóne alebo dáma v stredných rokoch v bočnej lóži.
Ten večer som už netancovala ja. Tancovala Stephania. Jej patrilo javisko aj moje telo. Už som chápala, že jej niekto závidel talent. Dôležitejšie však bolo, že som aj tušila kto. Niekto tak nenápadný, tichý a skromný, že by to nik do tej osoby nepovedal. A prestávka medzi prvým a druhým dejstvom bola úplne ideálna na to, aby som to oznámila slečne Ravenovej. Tú to istotne veľmi poteší.
Bola som si istá, že verzia o jej utopení je len lož na zakrytie niečoho ohavného, pravdy. Pretože duchovia, ktorí sa zjavujú na určitých miestach a snažia sa komunikovať, chcú odovzdať tajomstvo. Tajomstvo o tom ako zomreli, prečo zomreli a túžia dosiahnuť spravodlivosť. Pretože ich príbehy boli zabudnuté, založené v archívoch ako odložené prípady pre nedostatok dôkazov. Je to spravodlivé? Nie, nie je! Všetci si zaslúžia vedieť pravdu. Stephania sa o to pokúša už celé desaťročia. Podľa slov slečny Ravenovej som nebola jediná s kým sa snažila komunikovať, bolo ich viac. A všetky tie vyschnuté stromy pri rieke znamenajú všetky neúspešné pokusy odhaliť skutočnosť.
Opona sa zatiahla. Nastala dvadsať minútová prestávka medzi dejstvami.
YOU ARE READING
Dead swan
HorrorSára nastúpila na baletnú akadémiu slečny Ravenovej. Nemá však ani poňatia aký desivý osud ju tam čaká... Príbeh prešiel menšou väčšou jazykovou úpravou + úpravou štýlu. Mimochodom ak by ste mali záujem tak vyšla mi kniha(real tlačená aj elektronick...
