Dead swan

Prestávka

"Slečna Ravenová," dobehla som za ňou cez prestávku.

"Teraz nie je čas na rozhovory Sára, bež sa rýchlo namaľovať!" Zjavne jej nebolo pochuti rozprávať sa so mnou. Bola aj akási bledá, bledšia než obvykle.

"Stephania sa nezabila," nedala som sa tak ľahko odbiť, "Viem to"

"Pane Bože," celá zozelenela a oprela sa o jednu z dební, ktoré tam stáli,"Ty musíš vždy do všetkého strkať nos, však?!"

"Vy nechcete vedieť pravdu?" zarazila som sa.

"Načo by to bolo dobré? Načo?! Myslíš si, že jej to teraz dáko pomôže?!" rozhorčila sa, "Je mŕtva, tak ju nechaj na pokoji. Toto nie je kriminálka, kde ti nebožtíci poďakujú za to, že si po rokoch odhalil ich vraha. Jej to už život nevráti tak načo sa s tým zaoberať?"

"Ona nedá pokoj," odpovedala som.

"Čo prosím?"

"Nedá pokoj pokiaľ sa svet nedozvie pravdu. Čo vám také spravila, že sa o nej nechcete rozprávať? Veď celý ten článok v novinách bol iba vymyslený, nie? Alebo na tom bolo predsa len niečo pravdy?"

Zaťala zuby a zvraštila svoje starecké čelo: "Tiež by si na to nerada spomínala keby ti to zničilo celý tvoj život a rodinu. Otec sa zastrelil, mama otrávila, brat zomrel pri autonehode... Vážne by si aj po tom všetkom spomínala na ženu, ktorá bola toho spúšťačom?!" odmlčala sa, "Choď sa už radšej namaľovať lebo to nestihneš."

"Viem že to nie je celá pravda. Viem, že mi ešte niečo tajíte, čierna labuť..."

Premaľovala som si tvár, prezliekla sa do čiernych šiat a opona sa znova dvihla.

Druhé dejstvo začalo.