Dead swan

Finále- časť 2.

"Kto ti to povedal?!" skríkla na mňa.

"Nikto! Prišla som na to sama."

"Vážne a povedz mi ako?! Nech viem ako mám zastaviť tie čo prídu po tebe."

"Myslíte, že vám to pomôže? Stephania si nájde iný spôsob."

"Tebe už naozaj preskočilo. Čo všetci máte s tým duchom?" nechápala, "Živí ma nedokázali zastaviť, mŕtvi už tobôž nie."

"Takže Stephania nebola jediná. Vedela som to. Tie hroby pri rieke, to ste urobili vy. Mám pokušenie spýtať sa či aj za tými nešťastnými rodinnými úmrtiami nestojíte vy."

"A dosť!"

Zahnala sa po mne palicou, no stihla som sa uhnúť. Jeden neúspešný pokus ju však od pokračovania neodradil. Oháňala sa dookola no zakaždým zasiahla len ďalšie zo zrkadiel alebo skriniek. Vybehla som zo šatne v nádeji, že sa schovám medzi divadelnými  rekvizitami. Slečna Ravenová však mala omnoho väčšiu výdrž ne som predpokladala. Ktovie či neklamala aj v tom koľko má rokov.

Skovala som sa medzi kulisami z predstavenia Luskáčik. Od strachu sa mi klepali kolená. Slečna Ravenová dobehla o chvíľu. Zúrila.

"Vylez ty fľandra!" zakričala do zákulisia, "Keď si mala toľko odvahy rýpať sa v tom do čoho ti nič nie je, tak sa ukáž!"

Myslím, že v tej chvíli  som prekonala svoj osobný rekord v zadržaní dychu. Ruky som mala studené ako smrť a strašne sa mi potili.

"Niečo ti poviem Sára," začala už o čosi miernejšie, "Okrem nás dvoch tu už v celej budove nikto nie je, teda ak nerátaš aj potkanov. Všetkých som poslala preč. Vchody sú zamknuté, takže neutečieš. Tak ti s kľudným svedomím môžem povedať ako to všetko naozaj bolo. Koniec koncov nikomu to vlastne nepovieš. Lebo jediné čo sa odtiaľto dostane bude tvoja mŕtvola, ak ju vôbec nájdu."

Jej škodoradostný smiech sa ozýval v prázdnej sále. Do peknej kaše som sa to dostala. Vtedy som si však spomenula, že mám so sebou mobil. Zapla som hlasový nahrávač. Ak by ma mala dostať a zabiť tak ako tie predo mnou, nech aspoň niečo z toho je.

"Vravíš, že vieš ako umrela Stephania, ale stále ti chýba motív," pokračovala, "Ten bol primitívne jednoduchý. Nič iné si tá sviňa nezaslúžila. Zničila mi život, moju kariéru. To ja som mala tancovať hlavné role, bola som na to predurčená! Ale nie, ona mi v tom musela zabrániť."

Spomenula som si na to čo sa stalo v autobuse. Lola vedela niečo, čo malo ostať tajomstvom, niečo o Stephanií. A zjavne to prezradila takže so Stephaniím pádom prišiel aj jej vlastný. Ale čo to mohlo byť? Prečo by bola slečna Ravenová ochotná zabíjať? Nech to bolo čokoľvek, zjavne sa jej o tom nechcelo aj napriek všetkému vyhrážaniu hovoriť. Nemala na to určite dostačujúce argumenty. Veď ktorý súd na svete by uznal žiarlivosť ako alibi? Žiaden. No bolo k tomu ešte niečo. Vravela, že sa za to jej rodičia možno rozvedú. Muselo to nejako súvisieť s Lolinou rodinou. Smrťou jej otca, matky a brata. Lenže ako? To zrejme netúžila rozoberať.

 Vtom sa však čosi stalo. Príšerný tlak mi začal tlačiť na lebku ako by ju chcel rozmliaždiť. Pripomínalo to migrénu. Z nevysvetliteľnej príčiny som vyšla zo svojho bezpečného úkrytu. Nevedela som ani kam idem, len som sa tackala z nohy na nohu. Keď bolesť prestala a bola som znova schopná vnímať zistila som nepríjemnú skutočnosť.

Stála som zoči voči slečne Ravenovej!

"Ty si taká dobrá, že si prišla za mnou," povedala ironicky, "Aspoň si nemusím namáhať staré kosti pri tvojom hľadaní."