Waiting for Love •The Vamps•

CHAPTER 3

„Dobrá ránko." Zaspieval Brad keď som ráno prišla do kuchyne.

„Hráš sa na mamu?" zasmiala som sa.

Zamračil sa a potom dodal: „Nevyvádzaj ma z role."

„Tak prepáč." Zasmiala som sa. Robil palacinky. Palacinky! Ale nešlo mu to. Popritom sme sa rozprávali. Brad spomenul že pôjdu za nejakým producentom.

„Čo? To fakt?" spýtala som sa s úžasom.

„No hej." Usmial sa.

„Tak to vám teda držím palce." Stále som z toho bola celkom mimo. Dúfala som a verila že sa vrátia a otvoríme šampus. Aj keď doma žiadny nie je.

„Môžeš ísť s nami. Ak chceš." Povedal.

„Rada." Pozrela som naňho. Bolo vidieť že je nervózny. No ale kto by nebol.

„Dobre. Zavolám chalanom nech prídu tak za hodinu. Stačí ti to?" zasmial sa.

„Naozaj? Stačí mi polhodinka." S prižmúrenými očami som sa naňho usmiala. Zavolal im a za presnú pol hodinu tu boli. Ja som už desať minút sedela v kresle a hrala sa na telefóne, zatiaľ čo Brad behal po byte. Keď sa Tris s Jamesom usadili, začala som s nimi konverzovať o dnešnom dni. Ako si to predstavujú a čo budú robiť, keď im vydajú prvý album.

„Dúfam že si to niekto kúpi." Zasmial sa Tris. James mu na to prikývol.

„Ja by som si to kúpila. Aj keď som váš ešte hrať nepočula." Mykla som pleciami.

„Počul si to James! Máme prvú faninku" zasmial sa.

„Ale no tak. Čo ak stojíte za starú papuču?" zasmiala som sa.

„No, tak to si nás ešte nepočula." Povedal Tris.

„Ja viem." Usmiala som sa. Všimla som si že James na mňa často zíza. Ale nevšímala som si to.

„Tak," prišiel Brad. „vyzerám normálne?" ukázal na seba.

„To nemyslíš vážne," ujala som sa slova. „toto si chceš zobrať? Preboha." Zasmiala som sa.

„Tak áno, či..."

„Hej, hej len už poď primadona." Potisla som ho do dverí aj s Trisom a Jamesom a zamkla som za nami.

Sedela som za tým sklom kde sa upravuje zvuk a chalani boli na tej druhej strane. Môj opis prostredia nie je bohvieaký, ale v živote som nebola na mieste ako toto. Ale každopádne im to šlo skvele. Pesničky mali celkom dobrý text a tiež štýl. Páčilo sa mi to takže by som si radšej kúpila ich album ako papuče. Keď chalani vyšli chcela som ísť za nimi ale ten chlapík čo tam sedel so mnou ma vyviedol inými dverami. Bola som síce na chodbe ale nevedela som kde šli chlapci.

„Prepáčte," rýchlo som sa opýtala toho chlapíka. „kde šli?"

„Prídu sem asi tak za päť minút. Pán Call chce s nimi ešte niečo prebrať."

„Aha." Prikývla som a pozrela do zeme. On asi tiež prikývol a bez slova zatvoril dvere. Sedela som tam prinajmenšom dvadsať minút. Už som sa chcela postaviť a ísť preč. Ale práve v tej minúte už išli ku mne. Hneď som sa postavila.

„Máme to! Grace! Zobral nás!" s úžasom hovoril Brad.

„Čo? To naozaj? To je super!" objala som ho. Potom Trisa a nakoniec Jamesa ktorý bol nesvoj.

„Si v pohode?" spýtala som sa ho. Len prikývol. Prišli sme domov a otvorili šampanské. Teda niečo na ten spôsob. Potom sme urobili popcorn a pozreli si film. Najviac sa rozhovoril Brad s Trisom - ako vždy - Conor sa viac menej smial na každej blbosti a niekedy aj niečo povedal. A James, James nás počúval. Prišiel mi nesmierne tichí. Možno ho niečo trápi...