Waiting for Love •The Vamps•

CHAPTER 10

Zobudila som sa a do očí mi udreli lúče ranného slnka. Pomaly som sa postavila. Trošku ma bolela ruka, ale hlava už nie. Bála som sa pozrieť do zrkadla. Zobrala som si nejaké oblečenie a šla do kúpeľne. Keď som sa pozrela do zrkadla vzdychla som. Modrina mala nepeknú farbu. Miestami bola fialová, modrá a aj zelená. Nevedela som, ako ju zakryjem, asi musím pár dní ostať sedieť doma. Vošla som do sprchy, potom si umyla zuby a obliekla sa. Zišla som dole a chalani sa snažili nevšímať si tú modrinu.

„Dobré ráno." Bežal ku mne Brad.

„Aj tebe. Aj keď...už je obed." Pokrútila som hlavou a zasmiala sa.

„Grace?" pozerala som sa do zeme no jediný pohľad do jeho očí a všetky emócie zo včera išli von. Skočila som do jeho náručia a obmotala ruky okolo krku.

„Všetko je na hovno.." vzlykala som.

„Čo? Prečo by malo?" bol zmätený.

Odtiahla som sa od neho a pozrela mu do očí. nakoniec som pozbierala trochu sily na to aby som mu odpovedala dvoma slovami: „Ale nič." Zobrala som si pohár vody a šla do izby. Ľahla si do postele a čítala si. Potom som sa rozhodla zavolať Mel, lebo som vedela, že by ma asi zabila, keby sa to nedozvedela hneď teraz.

„Haló?" ozval sa jej hlas v telefóne.

„Ahoj, máš teraz čas?"

„Jasné, mám prísť?"

„Ak by si mohla.."

„Za pätnásť minút som tam."

„Dobre, Ahoj."

„Ahoj."

napila som sa vody a rozhodla som sa, že zavolám Jamesa. Vyšla som z izby ku schodom a zakričala: „James?!" počula som rýchle kroky a už bol na schodoch.

„Čo sa deje?" opýtal sa.

„Príde Mel, mohol by si jej potom otvoriť a poslať hneď hore?" opýtala som sa tichým hláskom.

„Jasné. Nemáme jej teda nič vysvetľovať?"

„Nie a tvárte sa....normálne." slabo som sa usmiala on mi úsmev opätoval a šla som naspäť do izby.

(z Bradovho pohľadu)

Grace zavolala Jamesa no už sme s chalanmi nepočuli o čom sa bavia. Trochu ma to urazilo, väčšinou volala mňa, ale moc som sa tým nezaoberal. James prišiel a očividne hneď videl otázniky v mojich očiach.

„Neboj, len chcela, aby som Mel poslal hneď za ňou keď príde." Pousmial sa.

„Príde Mel?" opýta sa Tris.

„Hej. Neviem prečo to nepovie...nám sme jej skoro ako rodina, nemyslíte?" poznamenal James.

„Ženy. V tom jej pomôže jedine Mel, ver mi. Teda aspoň o tom má takú mienku. Proste ženy si myslia, že keď ide o chlapa, pomôže im iba žena." Povedal v rýchlosti Connor.

„Nejak sa vyznáš." Zasmial sa Tris.

„To vieš, som z polovice žena." Začali sme sa smiať. Potom zazvonil zvonček a James šil hneď otvoriť.

„Čau Mel, nemáme ťa zdržovať a máš ísť hneď hore." Povedal jednoducho a usmial sa na ňu.

„Aha." Povedala a hneď bežala hore. Stále ma však hnevalo to, čo Grace povedala. „Všetko je na hovno.." Prečo si to myslí? Myslela to včera večer naozaj. To s tou iskrou? Mal by som sa s ňou porozprávať.

(znova s Graceinho pohľadu)

„Grace?" ozval sa slabý hlások za dverami no Mel dnu vtrhla ako nejaký hurikán. Pozrela som sa na ňu, no hlavu som neotáčala, aby tú modrinu hneď nevidela.

„Ahoj." Povedala som smutne.

„Bože ten hajzel." Povedala a myslela som, že vzbĺkne.

„To je to až tak vidno, aj bez toho?"

„Áno, ale počkaj...bez čoho?" zatvárila sa zmätene. Podišla ku posteli a naskytol sa jej výhľad na značku po Alexovej ruke.

„Dvojitý hajzel." Povedala bez dychu.

„Mel?" opýtala som sa po asi piatich minútach ticha.

„Počkaj...ešte to spracovávam." Nadýchla sa a začala: „Ako si to môže dovoliť? Udrieť ženu? Grace, dúfam, že si mu vpálila spätnú... alebo nie, povedz mi čo sa stalo, alebo mám hádať?" jej výraz bol priam zhrozený.

„Nie poviem ti to." Trocha som sa zasmiala. „No chceli sme si pozrieť s chalanmi filmy, ale nemali sme popcorn, tak sme ho šli kúpiť, keď ja som šla od Alexa a oni mi šli naproti a oni ho vlastne cestou uvideli s jedou babou - ktorá „chodila" s Bradom - no a povedali mi to až večer. Nasrala som sa a Brad ma šiel hodiť ku nemu. Otvoril a dala som mu asi dve facky, no keď som chcela ísť preč, chytil ma za ruku a potom nechcel pustiť a keď som sa mu vytrhla tak....no." ukázala som na líce.

„Bože. Dobre mu tak. Aspoň si mu dala čo za to prvá. Ale prečo bol s tou babou?"

„Ehm, mužské potreby." Prevrátila som oči a potom si poťukala po čele.

„Fuj, trojitý hajzel." Znechutene odfrkla Mel. „Nemôžem tomu uveriť."

„Ani ja. A že vraj nie je sukničkár." Poznamenala som.

„Možno nie je. Ale určite sa nevie ovládnuť alebo čo." Zasmiala sa Mel a ja s ňou.

„Čo teraz?"

„Ako to myslíš? Čo teraz?" nechápala som.

„Vieš James ti hovoril, že ťa má rád a tak..." povedala opatrne.

„Pozri James a ja sme najlepší priatelia a..práve som sa rozišla, síce to nebol dlhý vzťah. Ale myslím, že to je jedno, lebo...lebo ten deň ako mi volal, že sa chce ospravedlniť...neviem. v ten večer som sa rozprávala s Bradom..."

„Počkaj, počkaj, počkaj." Prerušila ma. Pozrela sa mi do očí. „Ó. Môj. Bože. To je super!" zvýskla.

„Čo?"

„Páči sa ti. Máš ho rada. Brada. Vidieť ti to v očiach. Keď si o ňom hovorila, nejak sa ti rozžiarili." Usmiala sa.

„Mel....asi máš aj pravdu, ale keď som mu včera hovorila, že medzi nami preskočila iskry - zjedla som vtedy tabletku proti bolesti hlavy, tie mi dobre nerobia - tak...povedal možno. Len možno, nič viac." Povedala som sklamane. „Akoby mi rovno povedal nie."

„Tak sa s ním porozprávaj." Povzbudila ma.

„To by som si asi musela dať ďalšiu tabletku." Zavtipkovala som.

********

AHOJ ^^ po minulej dlhšej časti, taká celkom krátka :) Chcela by som sa všetkým 145 ľuďom čo čítajú tento príbeh veľmi poďakovať. naozaj ĎAKUJEM ♥ je to pekný pocit, prekonať tú 100 :3 :)
Tak ďaľšia otázka k príbehu. Čo myslíte. Majú sa Grace aj Brad navzájom radi :3 porozprávajú sa o tom :O :) prosím píšte :) bola by som mooc rada :3 dúfam, že sa vám časť bude páčiť, tak zatiaľ ahoj ^^ :) :3
(1020 slov s AN :) )
Btw. čo si myslíte o novej obálke ? :O ^^