Waiting for Love •The Vamps•

CHAPTER 28

„Volal Joe," povedal len tak mimochodom Brad v jedno nedeľné poobedie. Na to, že bol skoro Február, bolo celkom slnečno. Človek v Londýne nemusí bývať dlho, aby vedel ako to tu chodí s počasím.

„Čo chcel?" opýtal sa Tristan.

„No, najskôr hovoril, že tá pesnička by mohla byť celkom populárna, lebo Can we dance sa chytila. Potom hovoril niečo s klipom a nakoniec, že zajtra by to chcel vydať." Pokrčil plecami Brad.

„To je celkom dobré, nie?" nadvihla som obočie.

„Dosť dobré." Opraví ma Tristan.

„Tak dosť dobré," prevrátim oči. Brad sa trocha usmeje.

„Takže zajtra nám výde nový singel. To by sme mohli osláviť..." navrhne nepatrne Connor.

„Prosím ťa... radšej žiadna párty." Povedal unavene James. Očami som prebehla po všetkých tvárach. Všimla som si, že je tu posledné dva dni celkom napätá atmosféra. Nadýchla som sa a povedala im to: „Deje sa tu niečo?" všetci sa pozreli na mňa.

„Nie, prečo by sa malo..." zahovoril to Tristan. Pochybovačne som sa naňho pozrela. Všetci boli ticho a buď sa pozerali do zeme, alebo sa hrali s prstami.

„Nechcete mi to povedať?"

„Nemáme čo." Povie James celkom varovným tónom, čo ma prekvapí. Akoby hovoril, že sa nemám radšej vypytovať na nepodstatné veci.

„Aha, tak vy nemáte čo. No dobre." Vstanem a tľapnem rukami. „Tak si užite zbytok večera, usmejem sa a odídem do svojej izby. Sadla som si na posteľ a pozerala do steny. Už sme mali s Bradom zariadenú spoločnú izbu. Takže sem každú chvíľu príde. Možno. Nakoniec sa rozhodnem ísť do sprchy. Keď vojdem do izby, Brad ma tam už čaká.

„Naozaj sa nič nedeje." Povie.

„Nezdá sa mi. Nechcem aby ste sa pohádali alebo...niečo podobné." Povzdychnem si a sadnem si k nemu.

„Neboj sa." pobozká ma. „Nie si unavená?"

„Trošku.." poviem a pri myšlienke na spánok si zívnem. Brad ma zoberie na ruky a položí do postele, a prikryje. Zasmejem sa. potom ma ešte pobozká na čelo a pridá sa ku mne. Objíme ma a šepne do vlasov: „Dobrú noc."

Ráno som vstala ale Brada vedľa seba nenašla. Zišla dom do kuchyne a prečítala lístok:

Šli sme za Joeom. Prídeme okolo tretej.

O tretej.. bolo desať. Čo tam ten Joe s nimi toľko robí? Urobila som si kávu a nejaké raňajky. Vôbec som nemala chuť do jedla. Znova je to so mnou nejaké divné. Istý čas sa mám fajn a potom nechápem sama sebe. Možno by sme mohli zrealizovať ten výlet, o ktorom som sa bavila s Mel. Zapla som notebook a vyhľadala si nejaké pekné penzióny, ktoré sú niekde uprostred hôr. Našla som jeden veľký zrub, ktorý je v Rakúskych Alpách. Dá sa tam aj lyžovať, čo by bolo super. Nebolo však ani pol dvanástej a ja nerada bývam sama doma. Rozhodla som sa niečo poupratovať a dať konečne dole posledné ozdoby z Vianoc. Keď bolo všetko hotové, bola jedna. Dupla som nohou a tresla po stole. Zašla som hore do mojej bývalej izby. Zo srandy som si zobrala gitaru, na ktorej som zhodou okolností hrávala asi ako šesť ročná. Potom som už z istých dôvodov prestala. Zašmátrala som v mysli po nejakých akordoch. Na tie, na ktoré som si spomenula som niečo zabrnkala, keď ma v tom vyrušili štyri hlavy natlačené vo dverách.

„Ježiši, mali ste prísť až o tretej, nie?" cítila som sa trápne. Práve som hrala pred naozajstnými hudobníkmi a ešte na ich gitare, bez akéhokoľvek dovolenia. Srdce mi búšilo ako o život a len som čakala čo povedia.

„Stihli sme to skôr." Povedal Brad. „Čo si hrala?" nadvihol obočie. Na tvári mu dominoval úsmev, žiadny hnev.

„Nič.." pošúchala som si zátylok.

„Hohoho, nevykrútiš sa z toho. Prečo si mi nepovedala, že hráš?"

„Lebo nehrám." Usmejem sa snažím sa dostať z miestnosti, ale márne, keďže ma všetci obkľúčili. „Prosím, nepozerajte na mňa ako na korisť." Zažobrem.

„Len sme nevedeli, že hráš." Povie James. Už sú všetci v lepšej nálade, takže sa asi naozaj nič nedialo, alebo si to vyjasnili sami.

„Ale ja nehrám. Keď som bola menšia, tak som hrala." Prevrátim očami. „A keby hrám tak to už viete... ale nehrám." Vztýčim pred nimi prst aby to nerozpitvávali. Zasmejú sa a ja prevrátim oči.

„A nechceš hrať? Mohla by si byť u nás v kapele?" povie z nadšením Brad.

„Brad, aj keby viem hrať, nevime spievať." Zasmejem sa.

„No, to zas nepreháňaj. Mali sme kopu príležitostí ťa počuť." Povie James. „Čo keby si to s nami len skúsila?"

„Čo ja viem..." poviem rozpačito. Toto nie je vec, ktorej rozumiem.

„No tak, Grace." Kľakne si predo mňa Brad a mne sa zväčšia oči.

„Vstávaj." Poviem so smiechom.

„Nie dokým mi neodpovieš." Usmeje sa.

„Porozmýšľam." Žmurknem naňho a podám mu ruky. Vstane a vtisne mi na pery jeden dlhý bozk.

„Oo, budeme mať cukrovku." Povie Tristan a rozstrapatí Bradovi vlasy.

„Tak, už si o tom premýšľala?" opýta sa ma Brad asi o hodinu. Práve som čítala nejaký svadobný článok a pred Bradom som to rýchlo skryla.

„Nie."

„A čo si čítala?" predkloní sa aby videl. Odtisnem mu hlavu.

„Nič." Sladko sa naňho usmejem a časopis položím medzi ostatné. Dopijem hrnček kávy a opriem sa o linku. Brad ku mne príde a objíme ma okolo pásu. Ja mu obmotám ruky okolo krku a pobozkám ho.

„Budem to brať ako áno." Zašepká.

„Čo?" zamračím sa.

„Že to s nami skúsiš. Veď spievaš pekne... možno by sme mohli mať aj jeden singel. Joe by bol rád..."

„Brad," skočím mu d reči a ukazovák mu priložím na pery. „Nehovor dopredu." Nevinne sa usmejem.

„Nechceš?" hlas má vážny a smutný zároveň. Pokrčím plecami. „Nemusíš sa hanbiť..."

„Ale ja sa nehanbím. Len proste..." zapozerám sa mu do očí. krásnych orieškovohnedých očí, pre ktoré by som aj vraždila. „No dobre." Podľahnem jeho očiam. Široko sa usmeje. Zodvihne ma na ruky a zatočí sa so mnou.

„Ďakujem." Povie a daruje mi dlhý bozk.

„Ale nepovedala som áno na vraždu.." vydýchnem si. Keď ma zodvihol na ruky, skoro som zinfarktovala a teraz som skoro nevedela chytiť dych. Zasmial sa a láskavo ma objal okolo pliec.

♫♫♫♫♫♫♫♫
(999 slov :D)
namiesto hviezdičiek som tam dala noty ^^ vyzerá to celkom pekne,nie ? :DDD
AHOJ ^^ prepáčte za dlhé čakanie...bola som celý víken dmimo :/ ale časť je tu :3 dúfam, že s abude páčiť :3 votes a komentíky potešia ♥ :3
(1046 slov s AN :) )