Waiting for Love •The Vamps•

CHAPTER 14

S úsmevom na tvári som sa zobudila do ďalšieho dňa. Myslela som na včerajší výlet. Konečne som to zo seba dala von. A Brad asi tiež.

Niekto zaklopal na dvere tak som zakričala: „Ďalej!"

„Ahoj." Usmial sa vo dverách Brad.

„Jé, ahoj." Usmiala som sa. Stále som ležala a moc sa mi dnes nechcelo ísť z postele.

„Ako sa máš?"

„Práve som vstala, takže celkom fajn." Zasmiala som sa. „Ty?"

„Tiež. Môžem sa pridať?" zasmial sa. Ja som odhrnula perinu a on si ku mne ľahol a hneď mi dal bozk na čelo.

„Nepôjdeme niekde?" opýtala som sa.

„A kde by si chcela ísť?"

„Niekde na výlet." Zasmiala som sa a oprela sa o lakeť, takže som mu pozerala rovno do očí.

„Môžeme. Čo tak...niekde na pobrežie? Mám chuť na more." Usmiala som sa.

„Dobre. Tak sa poď obliekať." Pobozkal ma a šiel sa pripraviť. Usmiala som sa za ním a tiež sa šla pripraviť.

„Kde vlastne idete?" opýtal sa zmätene James.

„Na súkromný výlet, kamarát." Zasmial sa Brad a čakal na mňa, kým sa obujem.

„Ste zlí," zamračil sa. „ale tak užite si to." Zakývali sme mu a zabuchli za sebou dvere.

Do mesta Ramsgate sme prišli o hodinu a pol. Bolo krásne slnečné počasie a s bradom sme sa hneď vybrali na pláž. Nie kúpať sa, predsa bol už október a počasie pri mori bolo na kabát. Skôr sme sa prišli poprechádzať a byť chvíľu....sami.

„Nejdeme si sadnúť?" opýtal sa. Prikývla som , tak sme si sadli na nejakú lavičku pred plážou.

„Je tu krásne, že?" povedala som a pozrela do očí.

„Všade je krásne, hlavne keď si s osobou, ktorú miluješ." Usmial sa a ja som cítila ako sa červenám.

„Som naozaj šťastná, že som mohla vypadnúť od rodičov. A že tu môžem byť s tebou. A ostatnými tiež. Ste mi lepšou rodinou sedem mesiacov ako tá moja. Za osemnásť rokov." Cítila som ako sa mi po líci kotúľa slza. Brad mi ju utrel a objal okolo pliec.

„Nemysli na nich. Keď ti spôsobujú bolesť...nemá to zmysel." Povedal.

„Dobre." Usmiala som sa naňho.

„Poď, urobíme si fotku." Navrhla som. „nech máme pamiatku."

„Jasné." Fotku kde si s niekým dávate pusu asi nemusím opisovať.

„Takže...sme oficiálne spolu?" opýtala som sa a usmievala sa raz na displej raz na Brada.

„Samozrejme." Usmial sa a znova mi obmotal ruku okolo pliec.

V Ramsgate sme boli skoro celý deň a okolo šiestej večer sme sa vracali, takže o siedmej sme boli doma. Šli sme na kávu a podobné veci. Večer som už ležala v posteli, lebo som bola unavená po dni. Šla som na instagram a dala tam našu fotku s Bradom. Asi o pol hodinu zazvonil zvonček. Vybehla som z postele, lebo o ôsmej väčšinou nikto nezvoní. Pozrela som sa dole schodmi do chodby. Dvere otvoril Brad a hneď ho niekto tlačil naspäť dnu a potom mu dal päsťou do tváre, takže Brad ležal a držal si líce. Hneď pribehol James, no o Alexa, ktorý pribil Bradovi sa nestaral. Potom schytil aj Jamesa a jemu vlepil tiež.

„To máš za to, že si povedal Grace, že si ma videl a ty," ukázal na Brada. „ty vieš za čo." Bežala som dole a kľakla si k Bradovi.

„Prepáč...prepáč. Nechcela som. Prepáč." Šepkala som a fňukala. Snažila som sa mu pomôcť. Pribehli Connor a Tristan, ktorý im pomohli a ja som sa nenávistne pozrela na Alexa.

„Si len obyčajný hajzel! Vypadni odtiaľto!" vyštekla som naňho.

„Idem! Chcel som im len povedať čo si myslím! Choď si s ním užiť!" vybehol von a zatresol sa sebou dvere, až som mala pocit, že som nadskočila. Bežala som ku Trisovi s Conom.

„Choď po ľad." Povedal len Tristan. Bežala som do mrazničky a vybrala čo najviac ľadu. Dala som ho do nejakého sáčku a priložila na líce Bradovi, ktorí už sedel na sedačke. To isté aj Jamesovi.

„Prepáč." Zase som plakala.

„Za čo?" opýtal sa. Asi ho to dosť bolelo, lebo ani neotvoril oči.

„Dala som našu fotku na instagram a Alex to asi videl. Prepáč." Rukou som si chytila čelo.

„To nič." Pritiahol si ma a objal.

„Nechápem ako som s ním mohla niečo mať."

„Tiež to nechápem." Povedal Tristan. „Je to debil." Prikývla som. Potom som Bradovi pomohla do postele. James na tom nebol až tak zle, tomu skôr vlepil facku. No aj tak som sa ospravedlnila aj jemu a venovala som sa im. Brad chvíľu sedel na posteli a povedal, že to už zvládne sám. Potom sa snažil o úsmev, no moc sa mu to nepodarilo.

„Tak dobrú noc." Pobozkala som ho na čelo a šla do svojej izby.

********

AHOJ :)) tak zas je tu ten Alex. ale sľubujem, že naposledy :D možno :D dúfam, že sa časť páčila :) ^^ chcela by som sa tiež poďakovať už sa skoro 300 videní - zatiaľ je ich tam 273 ♥ - naozaj Vám strašne ĎAKUJEM ♥ ^^ ak by ste dačo zmenili alebo mali nejaký nápad do budúcnosti, určite píšte komenty alebo aj správy ^^ rada si pokecám :D
(859 slov s AN :) )
btw. prepáčte, že je krátka, ale chcela som vám dačo pridať už dnes :))
Fotka v médiách je len taká na rýchlo :D