Waiting for Love •The Vamps•

CHAPTER 33

„Držím vám palce," usmejem sa na Brada a napravím mu golier košele. Nervózne mi úsmev opätuje a ja ho pobozkám.

„Budeme to potrebovať." Povie.

„Nie my. Len ty." Zasmeje sa Tristan a pobúcha ho po chrbte.

„Neboj sa. veď to nie je váš prvý koncert." Zamračím sa.

„Nie. Ale... vieš prvý krát si tu aj ty a je to trocha stres." Trochu sa zasmeje. Ešte raz ho pobozkám a poviem: „Neboj, nevypískam ťa odtiaľ. Idem za Mel. Uvidíš ma niekde vpredu, fajn." Žmurknem naňho a pohladkám ho po líci. Zo zákulisia prejdem do prvých troch VIP radov. Ako jeho priateľka som mala možnosť byť v zákulisí alebo vpredu a keďže chcem vidieť koncert spredu a nie zboku, tak som si vybrala radšej VIP zónu.

„Tešíš sa?" opýta sa ma Mel. Budú hrať svoje najnovšie songy, ktoré majú byť v novom albume.

„Som na tie pesničky zvedavá." Usmejem sa. zrazu tam všetci štyria vybehnú, Brad ich privíta a začne spievať.

„Túto venujem najdôležitejšej osobe v mojom živote," povie a usmeje sa na mňa. Prekvapene nadvihnem obočie. Brad začal vybrnkávať na gitare a po chvíli začali všetci hrať.

You've been deep in a coma

But I stood right here

When you thought there was no one

I was still right here

You were scared, but I told ya

Open up your eyes

Never stopped being someone who could love you well

Had to show you the hard way

Only time will tell

Revelations and heartaches make you realize

I was always in front of you

So wake up

Your sleeping heart

I know sometimes we'll be afraid

But no more playing safe, my dear

I'm here

So wake up

Navzájom sme si pozerali do očí. cítila som ako mi po lícach stekajú slzy. Vedela som, že tou kómou myslí môj odchod... keď dohrali, rozlúčili sa a odišli do zákulisia.

„Grace, tá bola nádherná," povie Mel a tiež si utrie slzy. Prikývnem a bežím do zákulisia. Hneď ako nájdem Brada, hodím sa mu okolo krku. Ruky mi obmotá okolo pásu a dá bozk na krk.

„Prepáč." Vzlykla som.

„Mali by sme im asi nechať chvíľu," povie Mel, ktorá tam práve dorazila.

„Nie," povie rýchlo Brad a odtrhne sa. „Chcel by som ti niečo povedať, Grace. Vieš aj keď si odišla, veril som, že sa vrátiš. Preto som napísal tú pesničku a... dúfal som, že keď dám Mel ten prívesok, tak ti ho dá. Aj keď si ma opustila, za tie dva roky som ťa neprestal milovať. A viem, že strašne veľa mužov by to určite vzdali, ale ja nie. Milujem ťa, Grace a chcem ťa poprosiť o jedno," kľakne si a ja si prikryjem ústa. „vezmeš si ma?" dá predo mňa krabičku s prsteňom. Nič nehovorím, len pozerám na ten prsteň. Všetci sú ticho a všimnem si, že Brad začína byť neistý.

„Áno, jasné, že áno." Vyjachtám a kľaknem si k nemu a pobozkám ho. Všetci nám začnú tlieskať. Opriem sa čelom o Bradovo čelo. Ten mi zoberie do ruku a na prst nastokne zásnubný prsteň. Usmejem sa naňho a potom sa zadívam na prsteň.

„Si is ístá, že to chceš?" opýta sa ma Brad. Nadýchnem sa a prikývnem. Vystúpim z auta a zaklopem na dvere. Brad si so mnou prepletie prsty a čakáme, kým niekto otvorí. Zrazu sa dvere otvoria a v nich stojí moja mama. Keď ma uvidí, znehybnie.

„Grace?" šepne prekvapene.

„Ahoj mami." Poviem. Posnažím sa o úsmev. Široko sa usmeje a objíme ma, čo ma prekvapí.

„Vrátila si sa?"

„Prišla som vás pozrieť a... tiež vám niečo povedať a niekoho predstaviť." Pozriem sa na Brada. mama si ho premeria. Úprimne som mala mamu vždy radšej ako otca. Niekedy sa mi dokonca normálne venovala.

„Dobrý deň, pani Collinsová. Som Brad Simpson." Podá jej ruku, ktorú mama príjme.

„To je tvoj... priateľ?" opýta sa mama. Zasmejem sa a pokrútim hlavou. „Chvalabohu. Nič proti mladý pán." Teraz sa s Bradom zasmejeme spolu. „Niečo mi ušlo?" opýta sa trocha urazene. Brad ma objíme okolo pliec a ja mame ukážem ruku s prsteňom a poviem: „Môj snúbenec." Mama si prikryje ústa a obzrie prsteň.

„Zlatíčko. Gratulujem." Objíme ma ešte raz a potom dokonca aj Brada. „Chcem ti niečo povedať. Vieš, potom ako som ťa ignorovala... ja som musela. Tvoj otec... neviem prečo to robil. Ale pred pol rokom sme sa rozviedli a Susan ostala pri ňom. A ja som ostala sama." Nevedela som, čo povedať. „Je mi to ľúto." Moôj otec zakazoval mame aby o mňa javila známky záujmu.

„To je len dobre, že ste sa rozviedli." Poviem. „Budem ťa chodiť navštevovať, neboj." Usmejem sa. tentoraz sa o úsmev nesnažím, je svojvoľný.

Po návšteve sa vraciame domov. Som celkom rada ako tá návšteva dopadla. Mama volala aj s octom, ktorý bol celom rád. Dokonca sa so mnou chcel aj porozprávať. Cestou domov som si uvedomila, že mám asi dosť veľké šťastie. Dostala som druhú šancu po obrovskej chybe, ktorú som urobila. Tú by nedostalo moc ľudí a k tomu ma dokonca Brad požiadal o ruku, mama mi odpovedala konečne na otázky, ktoré ma trápili celý čas. Celý môj život je dobrý, priam skvelý. To ja si ho komplikujem.

♫♫♫♫♫♫♫♫

AHOJTE ^^ tak, ďalšia kapitola, ktorá ešte nieje posledná :D rozhodla som sa, že ešte bude jedna a prológ :) dúfam, že sa vám kapitola páčila :) :3 prosím názory do komentárov :3 aj nejaké votíky potešia :D :3 tak sa majte pekne ♥:)
Inak, určite si pustite novú pesničku od chalanov ❤⬇
The Vamps - Stolen Moments
(910 slov s AN :) )