Waiting for Love •The Vamps•

CHAPTER 25

„Čo sa stalo?" opýta sa ma Mel, keď uvidí môj prázdny výraz.

„Ale nič." Poviem potichu. Nechápem ako ma mohol takto „odbiť". Väčšinou to robím ja. Asi mi to musel vrátiť...

„Naozaj sa nemôžeme ísť opiť?" opýtam sa smutne Mel.

„Dnes?"

„Áno."

„Ach, keď musíš." Pokrúti hlavou a vojde do svojej izby. Chápem to ako áno. Vojdem so svojej izby a vyberiem si oblečenie. Rozčešem si vlasy a to je všetko. Zídem dole a sadnem si na gauč. Na Mel čakám asi dvadsať minút a keď konečne zíde dole, bez slova vyrazíme.

Vojdeme do nejakého klubu. Sadneme si a bez zbytočných emócií si objednáme. Podopriem si hlavu a keď predo mňa čašník položí pohár whisky, vylejem ho do seba.

„Pokoj. Veď sme len prišli." zasmeje sa Mel. Ironicky sa zasmejem aj ja. „Prečo si taká? Čo ti povedal?"

„Ak ti to mám jednoducho vysvetliť... totálne ma poslal do riti. Neviem, či mu tam prekážam alebo čo." Poviem bez záujmu. Robím sa, že mi to je jedno ale pravdou je samozrejme niečo iné.

„Ale prosím ťa, Grace." Mel sa chytí za čelo a unavene na mňa pozrie. „vy ste ako v začarovanom kruhu. Riešite dookola to isté, normálne sa čudujem, že vás to baví. Byť jedným z vás tak niekoho pošlem do riti." Pôsobí nahnevane. Žeby aj jej už dochádzali nervy. Predsa len musí moje sťažovanie počúvať každý deň.

„Mám ho poslať do riti?"

„Grace." Zatvorí oči a nadýchne sa. „Prečo sa to pýtaš práve mňa? Čo k nemu cítiš?" zúfalo sa na mňa pozrie.

„Pôsobíš zúfalejšie ako ja." Zasmejem sa.

„Nepôsobím, ja som. Odpovieš mi na otázku?"

„Ja neviem. Všetko je úplne inak. Som celkom zmätená." Ukážem čašníkovi dva prsty a on pred nás položí ďalšie poháriky whisky.

„Mala by si to vedieť." Povie smutne Mel. „Ak to nevieš... Grace, nechcem ťa navádzať na nič. Musíš sa rozhodnúť jednoducho sama. Lebo keď ho pošleš kade ľahšie, prvý kto dostane po papuli budem ja."

„On by to neurobil." Prekrútim očami. „Ale som celkom prekvapená, že niečo také vôbec rozoberáme. Keby ho nemilujem, nechcela by som za ním ísť. Nechýbal by mi." Zapozerám sa na svoje ruky, ktoré zvieraj pohárik.

„Nevidím ti do hlavy."

„Bolo by asi lepšie, keby môžeš."

„Grace... som z toho unavená. Stále niečo riešite. Brad všetko vie. Všetko. Aj to, že si bola v nemocnici aj to, že si odškrtávaš tie dni. Volám s ním aj ja. Aby vedel ako sa máš, lebo vie, že keby je niečo zle, nič mu nepovieš." Zažmurkám.

„Prečo?"

„Lebo si nie je istý. Ani sa mu nečudujem. V poslednom čase si iná. Brad sa jednoducho cíti akoby mal každú chvíľu spadnúť cez palubu..." pokrúti hlavou. „Teraz aspoň vidíš, ako sa celý ten mesiac cítil on. Keď si sa s ním nechcela poriadne rozprávať."

„Asi ho len brzdím."

„Nebrzdíš! Bože nebuď naivná."

„Nie som naivná." Zamračím sa na ňu.

„Správaš sa tak. Akoby bola všetko tvoja vina a ty si najväčší chudák na svete. Grace nechcem byť zlá, ale čo sa s tebou deje? Už ma to naozaj nebaví." Unavene vydýchne.