Waiting for Love •The Vamps•

CHAPTER 32

O dva roky neskôr....

„Grace," unavená Lydia ku mne príde a prosebne na mňa pozrie.

„Čo potrebuješ?" nadvihnem obočie.

„Nevadilo by ti, keby zavrieš? Vidíš v akom som stave," pretrie si oči.

„Jasné, len bež. A pozdrav mamu." Usmejem sa.

„Ďakujem. A pozdravím." Ďakovne sa usmeje a zájde do šatní. Lydiina mamatrpí rakovinou a táto práca musí uživiť ju aj jej mamu. Dokonca aj jej dieťa. Je rozvedená a tak musí jej bývalý manžel platiť výživné, čo jej neskutočne pomáha. Predsa len, práca čašníčky v kaviarni na okraji Dublina nie je bohviečo. Obslúžim posledných zákazníkov a keď odídu, začnem vykladať stoličky. V šatni mi začne zvoniť telefón, na ktorý ale nemám čas. Keď konečne zamknem kaviareň, pozriem sa na čas. Za hodinu mi ide autobus domov, takže mám čas vybaviť telefón. Pozriem na displej a číslo vytočím naspäť.

„Ahoj Grace," ozve sa Melin hlas. Voláme si skoro každý deň, takže naše priateľstvo ostalo v normále.

„Ahoj, potrebuješ niečo?"

„Ani nie. skôr som len chcela vedieť, ako sa máš? A čo kaviareň?"

„Celkom to ide." Myslím, že táto veta to vystihuje.

„Nebudem sa na nič hrať," povie smutne. „volám z istého dôvodu."

„Akého?" trocha zbystriem.

„Potrebujem adresu. Tvoju."

„Prečo?" zamračím sa.

„Chcem ti niečo poslať. So Sebastianom sme predsa boli v Číne." Mel a Sebastian si plnia svoj spoločný sen. Radi cestujú a nič im v tom nebráni. Mel nadiktujem adresu a k rozlúčke jej poviem, že si nemusela robiť starosti s darčekom.

Môj vyhradený čas na relaxáciu vyruší zvuk zvončeka. Otvorím dvere a v dverách stojí kuriér.

„Slečna Grace Colinsová?" opýta sa.

„Správne," trochu sa pousmejem.

„Balíček." Podá mi škatuľu a formulár na vyplnenie. Podpíšem ho a balíček si idem hneď otvoriť. Je v ňom pekná blúzka a slnečné okuliare. K tomu mi Mel pribalila maličkú krabičku a list. Najskôr si prečítam list.

,Milá Grace,

Dúfam, že ťa to aspoň trocha poteší. Na ďalší týždeň sa chystáme na Island. Pribalila som ti tam aj pár fotiek.

PS: malá krabička nie je odo mňa,

poslednú vetu si prečítam asi päť krát. Zhlboka sa nadýchnem a zadívam na krabičku. Nakoniec sa rozhodnem, že krabičku otvorím. V nej leží malý strieborný obdĺžnik. Vyberiem ho a otvorím.

,Nech naša láska žije navždy,

„Mel," poviem naliehavo.

„Myslela som si, že zavoláš."

„Bola si s ním?"

„Som s ním skoro každý deň, Grace." Povie smutne.

„Ako samá? Ako sa majú všetci." potiahnem nosom. Nebudem sa robiť, že ma ten náhrdelník nezaskočil. A nerozplakal.

„Majú sa dobre. A on tiež." Povie potichu. „Nesleduješ, ako sa posúvajú hore?" sledujem. Každý deň sa pozriem na ich príspevky. Majú už vydaný celý album a teraz pripravujú nový. Brad vyzerá šťastný... kto vie prečo mi ho poslal.