Waiting for Love •The Vamps•

CHAPTER 13

Pobehovala som po izbe a zbierala veci, čo mi nesmú chýbať na dnešný výlet. Mobil, peňaženka - aj keď mi ju asi nebude treba, ale beriem ju vždy a všade (aj keď viem, že ju nepoužijem) - fľaše s vodou a iné veci. Zbehla som dole, kde chalani pokojne sedeli a čakali na mňa.

„Okej, môžeme." Povedala som a šla sa hneď ja obuť.

„Ideme našim autom. Len aby si vedela." Povedal James a ja som mu ukázala zdvihnutý palec, že ďakujem. Chalani mali super auto, lebo malo až sedem sedačiek, takže sa dalo sedieť v podstate aj v kufri.

„Sedím vzadu!" povedala som a bežala k autu.

„Okej. Idem šoférovať?" opýtal sa James.

„Fajn." Povedal Brad. „Mám dojem, že sa aj tak budeme ešte presádzať." zasmial sa. Nejak sme si posadali a ešte zašli pre Mel a Sebastiana.

„Ako chcete sedieť?" opýtala som sa.

„Ja čo najbližšie. Nebýva mi vzadu moc dobre." Povedala Mel. Sadli si teda to druhého radu a k nim si sadol Connor, s ktorým si Sebastian rozumel asi najviac. Aj s ostatnými, ale s Connorom asi najviac. Takže som sedela vzadu s Bradom.

„Tak, čo budeme počas hodinovej jazdy robiť?" opýtal sa s úsmevom a popri tom si zapínal bezpečnostný pás.

„Najradšej počúvam hudbu. A ak ti to nebude vadiť, budem si čítať." Povedala som.

„V poriadku. Ale dáš mi jedno slúchátko." Zasmial sa.

„No dobre." Vybrala som telefón, sláchátka pripojila k nemu a pustila môj playlist.

(Bradov pohľad)

Hudbu som ani tak nevnímal. Snažil som sa na Grace nenápadne pozerať. bola naozaj nádherná keď čítala a k tomu si pohupkávala nohou do rytmu. Rozmýšľal som, kedy jej poviem, to čo cítim. Či to vôbec cíti rovnako, keď sa minule odtiahla. Grace sa zrazu na mňa pozrela.

(Gracein pohľad.)

Síce som čítala, no stále som videla ako sa na mňa Brad pozerá a celkom ma to deprimovalo. Potom som sa však dostala ku nejakej romantickej scéne, kde chlap žene vyznáva svoje city. Vážne? Toto nemôže byť náhoda. Aj keď som vedela, že sa Brad pozerá, vedela som, že nevie, že to viem (:'D). zrazu som zdvihla hlavu a pozrela sa mu rovno do očí.

„Brad..."

„Áno?" videla som mu tú nádej v očiach. Že mu niečo poviem. Skontrolovala som spätné zrkadlo, v ktorom som videla Jamesove zvedavé oči. Keď uvidel, že sa pozerám, hneď sa kukal inde.

„Páči sa ti tá hudba?" chcela som plakať nad tým aká som bola trápna.

„Samozrejme." Povedal a bol troška mimo. Mala som chuť Jamesovi jednu vlepiť.

„Bože, nemôžem sa ani hýbať." Fňukla Mel a skoro sa jej podlomili nohy.

„Žiješ?" opýtal sa Sebastian a držal ju. Mel len prikývla. S Bradom sme sa teraz moc nerozprávali.

„Fajn, tak kde ideme?" opýtal sa James a pozrej na Sebastiana s mel, ktorý tento výlet naplánovali.

„Tam. Tou cestou sa vlastne dostaneme na menší vrch a potom dole ku jazeru." Povedala mel a ukázala na jednu z cestičiek. Tak sme vyšli a ja som sa stále držala pri Bradovi. Trochu sme sa aj rozprávali.

„Okej, tak si dáme asi pauzu keď už sme hore, čo vy na to?" navrhol Tristan a všetci sme súhlasili. Mel so Sebastianom sa ešte šli niekde prejsť. Všetci sme si zatiaľ sadli a najedli sa. Všetci si zobrali nejaké sendviče a ja som sa s ľútosťou pozrela na jabĺčko čo som držala v ruke.

„No kamoš. Sme v tom sami." Povedala som mu. Mel so Sebastianom sa vrátili. Tiež si vybalili naozajstné obedy.

„Grace," zavolal na mňa Sebastian a ja som sa otočila. „tu máš." Hodil po mne proteínové tyčinky.

„Ó, ďakujem. Zachránil si ma." zasmiala som sa. On sa len usmial.

„Grace, nejdeš sa prejsť?" opýtal sa ma zrazu Brad a ja som sa skoro zadusila tyčinkou.

„Ehm, jasné." Odkašlala som si.

„Prepáč." Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel a ja som nad tým len mávla rukou.

„A kde ideme?" opýtala som sa.

„Uvidíš." Usmial sa. Neprehodili sme ani slovo ale na to miesto sme došli asi za päť minút. Bol tam malý rybník, do ktorého pritekala voda cez maličký vodopád. Sadli sme si na skaly.

„Krásne. Ty si tu už niekedy bol?" opýtala som sa.

„Nie, len som sa pýtal Sebastiana kde boli. A vieš.... keď povedal, že to tu je také..romantické...Grace ja..." otočil sa ku mne a chytil mi ruku. Prekvapene som pozrela na jeho ruku a potom do jeho tváre.

„Vieš....myslím, že už to dávno vieš, ale chcel som ti to povedať. Že ťa proste milujem." Mierne sa usmial.

„No.." usmiala som sa. „Aspoň to máme za sebou."

„Počkaj. Počkaj, y to necítiš...rovnako?"

„No keby to tak bolo, neurobila by som toto.." pritiahla som sa k nemu a dala nežný bozk na pery. Skôr sa nám len tak šuchli.

„Ideme?" opýtal sa.

„Ideme." (maybe ideme is be our always :') ) vstali sme a preplietli si prsty. Keď sme došli ku ostatným, všetci sa milo usmiali. Mel na mňa dokonca aj žmurkla, na čo som sa trocha uchcechtla.

********

AHOJ ^^ tak....konečne je to tu :D :3 ♥ Brace is official :D (jojo vymyslela som to teraz :DD ) tak dúfam, že sa vám bude páčiť, ak by ste mali nejaké návrhy, šup sem s nimi ^^ :)
(854 slov s AN :) )